V Petržalke odhalili pamätnú tabuľu maďarským Židom z pracovného tábora Engerau

Pamätnú tabuľu im dnes slávnostne odhalili ministri spravodlivosti Slovenska, Rakúska a Maďarka – Lucia Žitňanská, Wolfgang Brandstetter a László Trócsányi.

Tabuľu umiestnili na stenu reštaurácie Leberfinger, v tejto budove bývalých konských stajní bol od decembra 1944 do marca 1945 jeden zo šiestich podtáborov pracovného tábora určeného pre občanov Maďarska židovského pôvodu. Celkovo bolo v tábore v neľudských podmienkach väznených viac ako 1700 väzňov.

„Dnes uplynulo 72 rokov od dňa, keď došlo k evakuovaniu tábora a presunu väzňov do Bad Deutsch-Altenburgu. Počas pochodu smrti boli zastrelené desiatky väzňov, ďalší boli zavraždení ešte predtým,“ pripomenula tragickú históriu slovenská ministerka Lucia Žitňanská. Komando zložené z rakúskych dozorcov zavraždilo minimálne 13 väzňov priamo na nádvorí podtábora Leberfinger.

Na tomto mieste sa premenil nevinne vyzerajúci hostinec na tábor smrti, kde boli mučení a zavraždení nevinní ľudia, uviedla počas slávnosti konzulka veľvyslanectva Izraela Avital Gershon. Maďarský minister László Tróscányi ozrejmil, že aj keď sa miesto hrôzostrašných udalostí nachádza na území dnešného Slovenska, v čase jeho existencie malo byť úlohou maďarských orgánov udržiavať a chrániť verejný poriadok a zabrániť vraždeniam.

„Tu v Petržalke sa stali členovia SA krutými masovými vrahmi, pričom niektorí z nich boli bezpochyby dobre sa správajúci synovia a otcovia. Otázka, prečo sa tak stalo, nesmie byť nikdy zabudnutá,“ povedal šéf rakúskeho rezortu spravodlivosti Wolfgang Brandstetter. Všetci traja ministri sa zhodli, že pamätná tabuľa nebude slúžiť len pamiatke, ale i ako pripomienka fašistickej minulosti súčasníkom a nasledujúcim generáciám.

Počas stretnutia politici diskutovali o tom, ako spraviť viac v záujme zabránenia ďalšieho šírenia extrémizmu a radikalizmu. „Je veľmi ťažké hovoriť o osudoch ľudí v dobe, v ktorej ľudský život nemal žiadnu hodnotu. Hovoriť o nich teraz, keď celá Európa čelí nárastu radikalizácie a extrémizmu, rozmachu hnutí pohŕdajúcich človekom a ľudskými právami, je ale našou povinnosťou,“ zdôraznila Žitňanská.

Rakúska historička Claudia Kuretsidis–Heiderová pripomenula, že obete vážnych vojnových zločinov z tábora Engerau boli viac ako 70 rokov úplne zabudnuté. Nebolo to podľa nej iba v dôsledku železnej opony, ale skôr preto, že páchateľmi boli prevažne rakúski príslušníci jednotiek SA a ich nacistickí funkcionári. Po rozsiahlom vyšetrovaní v povojnových rokoch upadla tragédia, podobne ako iné nacistické zločiny, do zabudnutia.

„Tridsať percent rozsudkov smrti vynesených za nacistické zločiny rakúskymi súdmi, čiže deväť z celkovo 30, boli trestami sa zločiny v Engerau,“ povedala pracovníčka Ústredného rakúskeho výskumného centra povojnovej justície, ktorá sa historickému výskumu okolo tábora Engerau venuje už 20 rokov. Rakúske súdy podľa nej vyšetrovali viac ako 70 osôb a šesť engerauských súdnych procesov tvorilo najväčší komplex procesov v právomoci rakúskych ľudových súdov.