Prieskum: Väčšina Slovákov súhlasí s členstvom SR v EÚ aj NATO

Výsledky vyplývajú z reprezentatívneho výskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO). Zber údajov realizovala v dňoch 31.5.–4.6. na vzorke 1012 respondentov agentúra Focus. TASR o tom informovala Oľga Gyárfášová z Inštitútu pre verejné otázky.

Väčšinový súhlas s členstvom v oboch integračných zoskupeniach je podľa výskumu medzi potenciálnymi voličmi všetkých relevantných politických strán s výnimkou ĽS-Naše Slovensko. „Medzi priaznivcami tejto strany, ktorá programovo členstvo Slovenska v EÚ i NATO odmieta, je pomer súhlasných a nesúhlasných názorov otočený – členstvo v EÚ schvaľuje 46 percent, 53 percent ho odmieta. V prípade NATO je to len 30 percent súhlasných a až 66 percent nesúhlasných odpovedí,“ priblížila Gyárfášová.

Najvyšší podiel zástancov členstva v EÚ je medzi voličmi SaS (95 percent), nasledujú voliči KDH (85 percent) a SNS (82 percent). „Ukazuje sa, že elektorát SaS zďaleka nenasleduje EÚ-kritickú pozíciu lídra strany. Práve naopak, jednoznačne, dalo by sa povedať 'do nohy', podporuje členstvo v EÚ,“ hovorí Gyárfášová. Za zaujímavý považuje aj pro-EÚ postoj stúpencov SNS, ktorá v minulosti vyslovovala voči integrácii značné výhrady.

Gyárfášová považuje voličov SNS za „integračný mainstream“, podobne ako elektorát Smeru-SD. Posun predsedu strany a premiéra od kritiky Bruselu v utečeneckej otázke k formulovaniu slovenských ambícií byť „v prvej lige“ podľa nej stabilizoval, či dokonca posilnil proeurópske nálady priaznivcov Smeru-SD aj celej slovenskej verejnosti. „Silná podpora pre členstvo v EÚ však môže byť i reakciou slovenskej verejnosti na turbulentný vývoj vo Veľkej Británii a brexit, väčšiu prítomnosť európskej agendy v slovenskom verejnej debate okolo možných scenárov budúceho vývoja či vyhranením sa voči jasne EÚ-odmietavým postojom extrémnej pravice,“ myslí si Gyarfášová.

Výskum IVO zaznamenal väčšinovú podporu aj pre členstvo Slovenska v NATO (58 percent), nesúhlasne sa vyslovilo 36 percent opýtaných. „Členstvo v aliancii vždy predstavovalo pre verejnosť citlivejšiu tému,“ domnieva sa Gyarfášová. Výsledky podľa nej naznačujú, že v otázke plnenia našich záväzkov (napríklad nedávne vyslanie slovenských vojakov do Pobaltia či umiestnenie styčného veliteľstva NATO na Slovensku) nie je nevyhnutné robiť komunikačné „skrývačky“ v záujme nedráždenia predpokladanej anti-NATO nálady. „Práve naopak, otvorená a sebavedomá komunikácia politikov môže posilniť pozitívnu identifikáciu občanov,“ uzavrela Gyarfášová.