Putin: Útoky na energetickú infraštruktúru sú súčasťou demilitarizácie Ukrajiny

Ako informovala agentúra AFP, Putin na stretnutí so Západom neuznaným bieloruským prezidentom Alexandrom Lukašenkom dodal, že tieto údery boli aj reakciou na útoky ukrajinskej armády mierené na energetickú infraštruktúru v Rusku.

Ruský prezident súčasne doplnil, že z „humanitárnych dôvodov“ ruská armáda v zime nepodnikli žiadne podobné útoky, keďže nechcela nechať sociálne ústavy, nemocnice a podobné zariadenia bez dodávok elektrického prúdu.

„Ale po útokoch na naše energetické zariadenia sme boli nútení reagovať,“ vyhlásil Putin citovaný agentúrou AFP odvolávajúcou sa na agentúru Interfax.

Ruské jednotky v posledných týždňoch zvýšili intenzitu útokov na ukrajinskú energetickú infraštruktúru: ruskí vojaci takmer každý deň odpaľujú drony a rakety na takéto zariadenia v Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny.

Charkovský primátor Ihor Terechov 1. apríla informoval, že v meste bola zničená takmer celá energetická infraštruktúra.

V dôsledku útoku v noci na 11. apríla bola úplne zničená aj Trypiľská tepelná elektráreň v Kyjevskej oblasti, ktorá bola najvýkonnejšou elektrárňou v regióne, pričom vyrábala približne polovicu všetkej tam vyrobenej elektrickej energie.

Putin vo svojom vyhlásení nespresnil, na ktoré ruské energetické zariadenia Ukrajina útočila, pravdepodobne však mal na mysli ropné rafinérie a sklady ropy. Od začiatku roku 2024 ukrajinské bezpilotné lietadlá vykonali viac ako desať takýchto útokov.

Rusko nezasiahne voči iným krajinám, tvrdí Putin

Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok odmietol obvinenia, že Rusko pripravuje agresiu aj proti iným krajinám v Európe.

Ako uviedla britská stanica BBC, Putin takto reagoval na početné vyhlásenia západných politikov, že Ukrajine je potrebné pomôcť aj preto, že ak sa mu podarí vysporiadať sa s touto krajinou, zaútočí na jej spojencov na Západe.

„To je nezmysel, ktorý vládnuce kruhy potrebujú - ako sa zvykne hovorievať - na zdôvodnenie svojich výdavkov na vojnu na Ukrajine,“ vyhlásil Putin. Podľa neho toto je hlavný dôvod. „Iné príčiny nie sú,“ doplnil Putin počas stretnutia so Západom neuznaným bieloruským prezidentom Alexandrom Lukašenkom.

Putin na ňom uviedol, že Rusko je pripravené na rokovania o Ukrajine. Zdôraznil však súčasne, že „Moskve nemožno vnútiť žiadnu schému (usporiadania vzťahov), ktorá sa nezakladá na realite“.

Pripomenul aj pripravovanú mierovú konferenciu vo Švajčiarsku, pričom dodal, že Rusko na ňu nie je pozvané.

„Tvrdia, že tam nemáme čo robiť, a zároveň hovoria, že je nemožné vyriešiť niečo bez nás,“ konštatoval Putin, ktorý konferenciu označil za „panoptikum“, a doplnil, že celé „by to bolo smiešne, keby to nebolo smutné“.

Dodal, že „druhá strana“ je do istej miery „zahnaná do kúta“, keďže odmietla rokovania s Ruskom v nádeji, že ho porazí na bojisku a spôsobí mu strategickú porážku.

„Teraz chápu, že to nie je možné, ale odmietli rokovania a teraz sa ocitli v dosť zložitej situácii,“ vyhlásil Putin.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nedávno, počas návštevy v Turecku, odmietol možnosť rokovať priamo s Ruskom, pričom prízvukoval, že Ukrajina v spolupráci so Západom musí dosiahnuť mier podľa svojich vlastných podmienok.

Zelenskyj poznamenal, že Kyjev vo Švajčiarsku hodlá predstaviť svoj mierový plán, a potvrdil, že rokovanie má byť bez účasti Ruska.

„Nerozumieme, prečo by mali byť pozývaní ľudia, ktorí len všetko blokujú, ničia a zabíjajú. My chceme výsledky,“ objasnil Zelenskyj.