Podnikatelia vidia v eure výhody, analytici sú opatrnejší

Po viac ako 15 rokoch od zavedenia eura na Slovensku existujú na jeho používanie rozdielne názory. Zatiaľ čo podnikatelia vidia v spoločnej mene najmä výhody, analytici a ekonómovia upozorňujú aj na negatíva. Problémom je najmä strata vlastnej menovej politiky štátu a paradoxne v určitých prípadoch aj nízke úrokové sadzby.

„Euro odbúralo kurzové riziká, znížilo transakčné náklady, ako aj náklady na udržiavanie viacerých účtov v rôznych menách,“ pripomenul generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy (APZD) Andrej Lasz. Hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) Miriam Filová dodala, že spoločná mena zároveň zvyšuje transparentnosť cien a umožňuje ľahšie porovnávanie nákladov za tovary a služby medzi krajinami eurozóny.

Prezident Klubu 500 Vladimír Soták si tiež myslí, že nová mena priniesla viacero benefitov pre ekonomiku, a to najmä z dôvodu cenovej stability, ktorá nie je ovplyvňovaná zmenami výmenného kurzu. Eurozóna však podľa neho musí začať uplatňovať a vymáhať jednotné podmienky pre plnenie maastrichtských kritérií členskými krajinami.

Práve spoločné menové pravidlá v oblasti verejných financií podľa Lasza bránia členským krajinám v nadmernom deficite verejného rozpočtu či nadmernej miere vládneho dlhu v pomere k HDP.

Výhody pre členstvo Slovenska v EÚ sa podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mateja Horňáka miešajú aj s výhodami spoločnej európskej meny. „Model našich kolegov z Erste Group ukazuje, že reálny HDP na obyvateľa Slovenska je v súčasnosti o 16 % vyšší, než by bol bez členstva v EÚ či eurozóne,“ priblížil Horňák. Doplnil, že Slovensko je vďaka euru pevnou súčasťou silného ekonomického menového bloku, čím sa výrazne zvýšila aj jeho dôveryhodnosť v očiach zahraničných investorov. Rizikové prirážky na štátnych dlhopisoch sú vďaka tomu výrazne nižšie, než by boli bez členstva v eurozóne, čo znamená lacnejšie financovanie nášho dlhu a teda úsporu peňazí v štátnom rozpočte.

Negatívom členstva v eurozóne je podľa Horňáka strata autonómnosti v oblasti menovej politiky. To prináša podľa analytika riziká, a to najmä, keď sú krajiny eurozóny na rôznych stupňoch rozvoja a čelia rôznym štrukturálnym problémom, čo sťažuje prijímanie spoločných opatrení pre všetky krajiny. „Toto je však výzvou pre Radu guvernérov Európskej centrálnej banky, ale vôbec nie dôvodom na spochybňovanie eura na Slovensku,“ myslí si Horňák.

Na otázku výhodnosti prijatia eura sú podľa predsedu Rady slovenských exportérov Lukáša Parízeka vždy dva protichodné názory. "Mnohým to vyhovuje a mnohým nie. Šikovní podnikatelia

však dokážu častokrát urobiť z nevýhody výhodu," uviedol. Z pohľadu podnikateľov je podľa Parízeka dôležité dokázať prispôsobiť aktuálnemu stavu svoj biznis plán a prijať včas adekvátne rozhodnutia.

Ekonóm Slovenskej akadémie vied (SAV) Viliam Páleník pripomenul, že Ekonomický ústav SAV mal k zavedeniu eura na Slovensku pri našom vstupe rezervovaný postoj. Strata vlastnej menovej politiky sa podľa neho u menej rozvinutých štátov prejaví najmä v čase kríz. Slovensko sa prestalo v ekonomickej výkonnosti približovať priemeru EÚ už od finančnej krízy po roku 2010, zatiaľ čo napríklad česká ekonomika s vlastnou menou naďalej rastie viac, ako je priemer EÚ.

Výhodou z dlhodobého hľadiska podľa Páleníka nemusia byť ani relatívne nízke úrokové sadzby. „Extrémne nízke úroky môžu byť aj jedným z faktorov, nehovorím, že jediným, na mimoriadne rýchle zadlžovanie verejných financií na Slovensku,“ upozornil ekonóm.

Na sporný prínos eura k rozvoju ekonomík upozornil aj hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda. Inflácia v Česku je podľa neho podpriemerná v rámci EÚ aj v porovnaní s eurozónou a česká koruna je výrazne silnejšia voči euru, ako bola pred vojnou na Ukrajine a pred pandémiou ochorenia COVID-19.

Analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Radovan Ďurana si myslí, že výsledky pri porovnaní ekonomického vývoja s ostatnými krajinami Vyšehradskej štvorky ukazujú, že euro zásadne nezmenilo výkon Slovenska. „Naopak, pravdepodobne prispelo k rastu cien nehnuteľností (prostredníctvom nízkych úrokov) a k vyššej ochote vlád zadlžovať sa,“ uviedol Ďurana. Vystúpenie z eurozóny by ale podľa neho bolo komplikované a pre Slovensko, s ohľadom na kvalitu politického riadenia a nerešpektovanie nezávislosti inštitúcií, aj rizikové.