Deň otcov je aj pozitívnym posolstvom o význame otca pri starostlivosti o deti

Podľa Petra Guráňa z Katedry sociológie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity má Deň otcov predovšetkým symbolický charakter a jeho význam je najmä v tom, že odráža nové postavenie otca v rodine, hlavne vo výchove a starostlivosti o dieťa.

„Zároveň keď hovoríme o rovnoprávnosti mužov a žien je potrebné ju vidieť aj na pôde rodiny, ktorá už nie je a ani nemôže byť doménou žien, ale priestorom spolupráce a deľby úloh v starostlivosti tak o domácnosť, ako aj o deti. Teda tento deň môžeme vnímať aj ako isté pozitívne posolstvo pre spoločnosť, kde stojí otec spoločne s matkou v každodennej starostlivosti o dieťa a nie v jej tieni,“ uviedol pre TASR sociológ.

História Dňa otcov sa začala písať začiatkom 20. storočia a svoje korene má v Spojených štátoch amerických (USA). Súvisí s banským nešťastím z decembra 1907, pri ktorom zahynulo 361 mužov, z toho 250 otcov. Dcéra jedného z baníkov Grace Golden Claytonová navrhla miestnemu pastorovi vo Fairmonte, aby sa na ich počesť konala spomienková bohoslužba.

O tri roky neskôr v meste Spokane v americkom štáte Washington už vznikla tradícia Dňa otcov. Veterán občianskej vojny William Jackson Smart po smrti manželky vychovával sám šesť detí. Jeho dcéra Sonora Smartová-Doddová vnímala svojho otca ako hrdinu - ako odvážneho, obetavého a milujúceho muža. Keď sa dozvedela, že matky majú svoj sviatok, navrhla, aby podobný mali aj otcovia.

Prvá neoficiálna oslava sa konala v deň narodenín jej otca v nedeľu 19. júna 1910. Odvtedy sa tretia júnová nedeľa stala postupne sviatkom všetkých otcov, pričom popularita tohto sviatku stále rástla.

Počas vlády amerického prezidenta Lyndona Johnsona už nadobudol oficiálny charakter. V roku 1966 totiž podpísal deklaráciu, ktorou určil tretiu nedeľu v júni ako oficiálny sviatok Dňa otcov. No až americký prezident Richard Nixon potvrdil v roku 1972 zákonom trvalé slávenie Dňa otcov na celonárodnej úrovni v tretiu júnovú nedeľu.

Postupne sa obľúbenosť tohto dňa rozšírila aj do ďalších krajín sveta. Okrem tohto sviatku vznikol v roku 1991 aj Medzinárodný deň mužov (International Men's Day), ktorý pripadá na 19. november.

Hoci sa Deň otcov vo väčšine krajín slávi v tretiu júnovú nedeľu, napríklad v Španielsku, Portugalsku, Taliansku, Chorvátsku a Belgicku sa spája so sviatkom svätého Jozefa (19. marca). V Nemecku pripadá zasa na 40. deň po Veľkej noci na sviatok Nanebovstúpenia Pána a v Rakúsku na druhú júnovú nedeľu. V Rusku má oficiálny charakter od roku 2021 a pripadá na tretiu októbrovú nedeľu.

Úloha otca v súvislosti so starostlivosťou o detí sa menila a mení sa s vývojom a charakterom rodiny. Podľa sociológa Guráňa došlo napríklad od roku 1989 v zakladaní a charakteru slovenských rodín k viacerým zásadným zmenám. Na konci 80. rokov sa podľa neho kumulovali životné štarty mladých ľudí do krátkeho časového obdobia po dovŕšení dvadsať rokov, keď sa už sobášili, mali prvé dieťa a mnohí nastúpili aj do prvej práce.

„V súčasnosti sa situácia zmenila. Deti sa rodia v priemere o osem až desať rokov starším rodičom, väčšinou po ukončení štúdia, so stabilnejšou pracovnou aj bytovou situáciou. To vplýva aj na starostlivosť a výchovu detí. Detí je menej ale zvyšujú sa nároky na kvalitu ich výchovy a najmä prerozdelenie úloh medzi otca a matku, keďže obidvaja pracujú,“ vysvetlil pre TASR sociológ Peter Guráň, pričom dodal, že viac času s dieťaťom dáva otcom viac skúseností a emócií a určite je vzájomne obohacujúce.