Opozícia nesúhlasí so skráteným legislatívnym konaním pri lex atentát

Opozícia namieta skrátené legislatívne konanie k tzv. lex atentát, návrhu vládnych zmien v súvislosti s bezpečnostnou situáciou po atentáte na premiéra Roberta Fica (Smer-SD). Apeluje na riadny legislatívny proces a diskusiu. Vyplýva to z utorkových vyjadrení poslancov počas diskusie v pléne Národnej rady (NR) SR.

Zuzana Mesterová (PS) si myslí, že nie sú splnené požiadavky na skrátené konanie a dôvody predkladateľa označila za domnelé a neodrážajúce skutočnú situáciu. Tvrdí, že aj súčasná legislatíva umožňuje poskytnúť ochranu všetkým verejným činiteľom, ktorým by hrozilo nebezpečenstvo. Nevidí preto dôvod na zmenu v zrýchlenom režime. Rovnako podľa nej podmienky nespĺňajú ani ustanovenia týkajúce sa obmedzenia práva na zhromažďovanie a ďalšie. Podotkla, že lepšie by bolo dať takejto citlivej veci priestor na riadnu diskusiu.

Mária Kolíková (SaS) taktiež spochybnila opodstatnenosť skráteného legislatívneho konania. Volá po diskusii o navrhovaných opatreniach. Viaceré v nej evokujú opatrenia pre policajný štát. Nesúhlasí s tým, aby sa ochrana prideľovala automaticky podľa funkcie, napríklad predsedom parlamentných strán. „Treba ju poskytnúť tým, ktorí ju potrebujú,“ myslí si. Poukázala aj na personálne kapacity úradu na ochranu ústavných činiteľov. V návrhu lex atentát jej chýba riešenie podstaty situácie v spoločnosti. Zle podľa nej funguje napríklad vyhľadávanie páchateľov vyhrážok. Naopak, doživotná renta podľa nej na zlepšenie bezpečnostnej situácie nikomu nepomôže. Zdôraznila tiež potrebu citlivého prístupu k zásahom do práva na zhromažďovanie.

Klub hnutia Slovensko návrh na skrátené legislatívne konanie nepodporí. Poslanec Gábor Grendel zdôvodnil, že viaceré ustanovenia nespĺňajú príslušné podmienky, napríklad doživotný plat pre premiéra Roberta Fica alebo doživotná ochranka. Uvítal by riadny legislatívny proces. Za sporné považuje v návrhu aj prideľovanie ochranky pre predstaviteľov opozičných strán. Podčiarkol, že aj dnes môže minister vnútra rozhodnúť o poskytnutí ochranky v prípade pocitu ohrozenia. Pripomenul tiež výhrady Súdnej rady SR.

Podľa lídra KDH Milana Majerského predložený zákon nerieši zvýšenú ochranu ústavných činiteľov. „Jednak preto, že ide v zrýchlenom legislatívnom procese, jednak preto, že nerieši podstatu veci,“ zdôvodnil. Vyzval vládu, aby návrh stiahla a apeloval na riadny legislatívny proces. Podotkol, že vyšetrovanie atentátu stále nie je uzavreté. Návrh zákona podľa neho mal prísť až po došetrení prípadu a príslušnej expertíze. Neprekáža mu zámer zabezpečiť bývanie pre najvyšších ústavných činiteľov. Nebráni sa ani obmedzeniu zhromaždení pred obydliami politikov. Témou podľa neho môže byť aj renta, no nie v skrátenom konaní. V prípade jeho schválenia avizuje pozmeňovacie návrhy.

Koalícia trvá na dôvodnosti zrýchleného prijatia tzv. lex atentát

Predkladateľ a minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD) počas diskusie v pléne NR SR hovoril o jasných dôvodoch na zrýchlený režim. Verí v rýchle prijatie legislatívy, aby sa situácia mohla postupne upokojiť.

„Dôvody na skrátené legislatívne konanie sú dané čistejšie ako kedykoľvek inokedy práve potrebou ochrany všetkých tých, ktorí sa aktívne podieľajú na verejnom živote,“ zdôraznil Kaliňák. Zopakoval, že lex atentát má pomôcť k upokojeniu, zmenšeniu trecích plôch či zníženiu rizika napätia na zhromaždeniach.

Tibor Gašpar (Smer-SD) poukázal na aktuálnu situáciu v spoločnosti. Podčiarkol potrebu ochrany verejných činiteľov. Pripomenul, že vyhrážkam čelia aj viacerí poslanci. Mimoriadne okolnosti preto podľa neho môžu stále pretrvávať, preto treba zmeny prijať. Apeloval aj na predchádzanie eskalácii napätia a obhajoval dôvody na skrátené legislatívne konanie. Deklaroval, že vláda nechce občanom obmedzovať práva. Má však podľa neho záujem zabezpečiť ľuďom právo na pokojné protesty a zvýšiť na nich bezpečnosť.

Ján Mažgút (Smer-SD) rovnako odmieta, že by mal lex atentát obmedzovať práva občanov. Citoval dôvodovú správu, podľa ktorej sa upravujú niektoré podmienky zhromažďovania, a to v súlade s medzinárodným dohovorom o ochrane základných ľudských práv a slobôd. Richard Glück (Smer-SD) pripomenul, že v krajine spáchali atentát na premiéra a pýta sa, kedy inokedy je dôvod na zrýchlené prijatie zmien.

Minister dopravy Jozef Ráž (nominant Smeru-SD) sa vyjadril k výhradám opozície o návrhu na doživotnú rentu dvojnásobnému premiérovi či predsedovi parlamentu. Poznamenal, že aj renta prezidenta má svoj účel, aby vedel dôstojne dožiť život a nebol nútený sa zamestnať. Myslí si, že od štvornásobného premiéra nebude nikto čakať, že čas do dôchodku strávi tým, že sa zamestná v nejakej firme. Čo sa týka bezpečnosti, situácia sa podľa neho eskaluje. Poukázal aj na hrozby smerujúce voči poslancom parlamentu. „Ak vytvárame nástroje pre zvýšenú ochranu politických činiteľov, malo by sa to udiať čo najrýchlejšie,“ dodal.