Odveta Moskvy za zablokovanie ruských médií zasiahla aj slovenské denníky

Týka sa to aj slovenských denníkov SME a Denník N či verejnoprávnej Českej televízie a portálu Seznamzpravy.cz, píše TASR.

Ide o odvetné opatrenie za analogický krok EÚ, ktorá na svojom území s platnosťou od 25. júna zakázala pôsobenie tlačovej agentúry RIA Novosti a denníkov Izvestija a Rossijskaja gazeta, informovala britská stanica BBC.

Na zozname zverejnenom v utorok ruským rezortom diplomacie je 77 subjektov: vysielateľov, denníkov, časopisov a online portálov z 25 krajín EÚ, ako aj štyri celoeurópske periodiká.

Ruské ministerstvo vo svojom vyhlásení uviedlo, že tieto médiá šíria nepravdivé informácie o tzv. špeciálnej vojenskej operácii na Ukrajine - ide o slovné spojenie, ktoré sa vo verejnom priestore v Rusku musí používať v súvislosti s vojnou rozpútanou ruskou armádou voči Ukrajine vo februári 2022.

Zákaz pre médiá z celej EÚ

BBC podotkla, že vyhlásenie ruského ministerstva sa sústreďuje na vysielanie médií, hoci v zozname je aj mnoho médií, ktoré publikujú svoje materiály primárne v podobe textov.

Zákaz sa vzťahuje aj na rakúsku verejnoprávnu televíziu ORF, nemecké periodiká Der Spiegel, Die Zeit a Frankfurter Allgemeine Zeitung, španielske denníky El Mundo a El País a tamojšiu tlačovú agentúru EFE a televíziu RTVE, na talianske denníky La Stampa a La Repubblica i taliansku mediálnu spoločnosť RAI.

V zozname je aj viacero francúzskych médií vrátane denníkov Le Monde a Libération či agentúry AFP, ako aj médiá z Belgicka, Bulharska a Maďarska (444.hu).

Zákaz postihne aj vybrané médiá z Grécka, Dánska, Írska, Cypru, Lotyšska, Litvy, Estónska, Malty, Holandska, Poľska, Portugalska, Rumunska, Slovinska, Fínska a Švédska.

Zoznam zahŕňa aj médiá s celoeurópskou pôsobnosťou: Agence Europe, týždenník Politico - jeho európsku i americkú mutáciu -, spravodajský web EUobserver, ale aj družicový kanál Svoboda Satellite Package.

Členské krajiny EÚ svojím rozhodnutím zo 17. mája zakázali „akúkoľvek vysielaciu aktivitu“ mediálnej platforme Voice of Europe a trom ruským médiám: agentúre RIA Novosti a denníkom Izvestija a Rossijskaja gazeta.

Podľa orgánov EÚ tieto médiá predstavujú „významnú a priamu hrozbu pre verejný poriadok a bezpečnosť“ Európskej únie a zohrávajú „dôležitú úlohu pri podnecovaní a podpore ruskej útočnej vojny proti Ukrajine a pri destabilizácii situácie v susedných krajinách“. Toto rozhodnutie EÚ nadobudlo platnosť v utorok 25. júna.

Vo vyhlásení ruského ministerstva zahraničných vecí sa uvádza, že ak budú zrušené obmedzenia pre ruské médiá, ruská strana tiež prehodnotí svoje rozhodnutie vo vzťahu k prevádzkovateľom médií z Európy.

Brusel kritizuje "nezmyselnú odvetu"

Európska únia v utorok kritizovala Rusko za zablokovanie prístupu k desiatkam európskych médií ako odvetu za podobný zákaz, ktorý Brusel v máji uvalil voči ruským spravodajským webom na území eurobloku. Podpredsedníčka Európskej komisie a komisárka pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová v statuse na sieti X označila toto rozhodnutie Ruska za nezmyselnú odvetu, informuje TASR.

Dodala, že „propagandistické výstupy financované Ruskom na šírenie dezinformácií ako súčasť ruskej vojenskej doktríny nie sú to isté ako nezávislé médiá“, ktorých sa sankcie uvalené Ruskom týkajú.

Krok Ruska v utorok odsúdilo aj ministerstvo zahraničných vecí Talianska, ktorého médiá sú tiež na zozname 81 subjektov, ktorým Rusko zakázalo vysielanie a prístup k ich webom na svojom území. Rím označil opatrenia proti médiám z Talianska za neopodstatnené, pretože „vždy poskytovali objektívne a nezaujaté informácie o konflikte na Ukrajine“, informovala agentúra Reuters citujúc z vyhlásenia talianskeho rezortu diplomacie.