Rusi obkľúčili základne na Kryme, šéf námorníctva dezertoval

Ruské médiá v nedeľu zverejnili viaceré správy, podľa ktorých sa členovia ukrajinskej armády na Kryme "masovo" pridávajú k nim. Tvrdí to korešpondent štátnej tlačovej agentúry RIA Novosti.

Informácie na svojom spravodajskom portáli zverejnila aj Kremľom financovaná televízna stanica Russia Today, podľa ktorej dezertovala "väčšina" ukrajinských vojakov na Kryme.

Šéf ukrajinských námorných síl admirál Denis Berezovský "dezertoval", vypovedal poslušnosť Kyjevu a pridal sa na stranu proruských ozbrojených zložiek na Kryme. Informoval o tom samotný Berezovský prostredníctvom oficiálneho vyhlásenia. Do funkcie ho pritom súčasné vedenie Ukrajiny vymenovalo len v sobotu v reakcii na hroziacu intervenciu Ruska.

"Ja, Denys Valentynovyč Berezovský, vyjadrujem oddanosť obyvateľom Krymskej autonómnej republiky a hrdinskému mestu Sevastopoľ. Vyhlasujem, že budem striktne poslúchať príkazy vrchného veliteľa síl Krymskej autonómnej republiky a hrdinského mesta Sevastopoľ," uviedol na mimoriadnom brífingu spoločne s krymským premiérom Sergejom Aksjonovom. Ten je považovaný za človeka blízkeho súčasnému vedeniu Ruska.

"Ruská armáda blokuje ukrajinské vojenské základne na Kryme. Prišli s ultimátom a žiadajú, aby sa naši vojaci odzbrojili, v opačnom prípade zaútočia. Ultimátum vypršalo dnes o 5. hodine ráno (v nedeľu o 2:00 SEČ)," vyhlásil dočasný ukrajinský prezident Olexandr Turčynov. . Ako dodal, Rusi hrozby nesplnili, avšak "situácia je tam veľmi napätá".

Turčynovovi sa podľa vlastných slov nepodarilo spojiť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom ani premiérom Dmitrijom Medvedvom. "Telefonoval som s predsedom ruského parlamentu Sergejom Naryškinom. Povedal som mu, že ukrajinská armáda chráni svoje základne a postupuje v súlade so zákonmi Ukrajiny. Ich cieľom je zastaviť ukrajinskú ekonomiku a spustiť chaos. To je dôvod, prečo sa pokúšajú o vyvolanie paniky," cituje dočasnú hlavu Ukrajiny spravodajský portál Kyiv Post.

Vojenská akcia

Olexandr Turčynov takisto nariadil zvýšenú ostrahu strategických objektov vrátane jadrových zariadení. Nový premiér Arsenij Jaceňuk varoval, že akákoľvek vojenská akcia zo strany Moskvy by bola "začiatkom vojny a koncom vzájomných vzťahov".

Spravodajská stanica BBC tvrdí, že Rusi na hranici medzi Krymskou autonómnou republikou a zvyškom Ukrajiny začali "budovať zákopy". Zatiaľ však v oblasti údajne neprišlo k žiadnym násilným incidentom.

Ruská armáda začala na Kryme rozdávať pasy členom miestnych ozbrojených zložiek a udeľovať im ruské občianstvo. Prostredníctvom svojho profilu na sociálnej sieti o tom v nedeľu informuje člen dočasnej ukrajinskej vlády v Kyjeve a minister vnútra Arsen Avakov.

Pasy podľa neho dostávajú najmä vyšší dôstojníci. Na svojom Facebooku zároveň v prípade Krymu hovorí o "nedeklarovanej vojne". Avakov o tom informoval krátko po skončení mimoriadneho rokovania vlády, ktorá rozhodla o mobilizácii svojich ozbrojených zložiek.

Rusko ohrozuje mier v Európe

Rusko svojou vojenskou prítomnosťou na ukrajinskom Kryme ohrozuje mier v celej Európe. V nedeľu to vyhlásil generálny tajomník Severoatlantickej aliancie (NATO) Anders Fogh Rasmussen, "To, čo teraz Rusko robí na Ukrajine, je v rozpore s princípmi Charty Organizácie Spojených národov. Ohrozuje to mier a bezpečnosť v Európe," povedal reportérom v Bruseli pred začiatkom schôdzky veľvyslancov NATO. Rasmussen zároveň súčasnú situáciu na Ukrajine označil za "nebezpečnú" a vyzval Rusko aby "znížilo napätie" v oblasti.

V nedeľu sa pre situáciu na ukrajinskom Kryme uskutoční mimoriadne zasadnutie Severoatlantickej rady NATO. Generálny tajomník aliancie Anders Fogh Rasmussen stretnutie zvolal na požiadanie Litvy, Estónska a Lotyšska, ktoré sa odvolali na článok štyri Charty NATO. Podľa tohto článku sa členské krajiny zídu na konzultáciách, ak je ohrozená územná celistvosť alebo politická nezávislosť jedného z nich. Článok štyri bol aktivovaný len štvrtýkrát v histórii aliancie. O pomoc požiadala NATO aj samotná Ukrajina.

Rusko porušilo záväzky

Situácia na Ukrajine a Kryme bola v sobotu v noci hlavnou témou telefonického rozhovoru medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom a americkým lídrom Barackom Obamom.

Prezident USA svojho ruského partnera vyzval na okamžité stiahnutie ozbrojených síl späť na základne na Kryme v záujme upokojenia situácie. Vyzval ho tiež, aby sa Moskva zdržala intervencie na celom ukrajinskom území a varoval Putina pred následkami.

Rusko podľa Obamu rozmiestnením vojakov na Kryme porušilo svoje medzinárodné záväzky. "Prezident Obama vyjadril hlboké znepokojenie nad porušením ukrajinskej suverenity a územnej celistvosti zo strany Ruska," uvádza vyhlásenie Bieleho domu. Obama Putina vyzval, aby situáciu riešil rokovaním s novým ukrajinským vedením alebo prostredníctvom zahraničných pozorovateľov. USA sú podľa neho ochotné takýto dialóg sprostredkovať.

Putin si počas 90-minútového rozhovoru vyhradil právo brániť záujmy a bezpečnosť Rusov na Ukrajine. Na Ukrajine podľa ruského lídra hrozí vypuknutie násilia zo strany pravicových extrémistov, ktorého terčom by mohla byť práve tamojšia ruská komunita. Ruská ústava umožňuje armáde chrániť ruských občanov v iných krajinách. "Prezident Putin zdôraznil, že v prípade ďalšieho rozšírenia násilia vo východných regiónoch Ukrajiny a na Kryme si Rusko vyhradzuje právo chrániť svoje záujmy ako aj záujmy ruskej populácie, ktorá tam žije," píše sa vo vyhlásení Kremľa.

Súvisiace:

Situácia sa vyostruje, Putin môže na Ukrajinu vyslať armádu

Bezpečnostná rada SR je pre Ukrajinu v pohotovosti

Rusko by za intervenciu na Ukrajine zaplatilo, varuje Obama

Ukrajinu ovládli zločinci, zbavil sa zodpovednosti Janukovyč

Za vlády Janukovyča zmizli z rozpočtu miliardy dolárov

Únia opäť pokúša s dohodou, ktorá bola rozbuškou na Ukrajine