M. LAPIN: Veda ukazuje, že cieľ dohody o klíme je zrejme nereálny

Cieľ novej klimatickej dohody, ktorú minulý mesiac v New Yorku podpísali predstavitelia viac ako 171 krajín sveta, je zrejme nedosiahnuteľný. Skonštatoval to popredný slovenský klimatológ Milan Lapin.

Politici, medzi nimi i prezident SR Andrej Kiska, potvrdili 22. apríla závery dohody z 21. Konferencie OSN o klimatickej zmene v Paríži. Konečným cieľom je dosiahnuť zníženie celosvetovej emisie skleníkových plynov tak, aby globálne oteplenie vplyvom klimatickej zmeny nepresiahlo do roku 2100 dva stupne Celzia (prípadne menej ako 1,5 °C) v porovnaní s dobou pred priemyselnou revolúciou.

"Podľa doterajšieho stavu vedeckých poznatkov je to zrejme cieľ nereálny, lebo už v súčasnosti predstavuje globálne oteplenie vplyvom klimatickej zmeny viac ako jeden stupeň Celzia," uviedol na margo tohto cieľa Lapin.

Profesor Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave si myslí, že sa zrejme podarí dosiahnuť, aby túto dohodu ratifikovali parlamenty 55 krajín s aspoň 55-percentným podielom globálnej emisie skleníkových plynov. Stále sa však podľa neho čaká na konkrétne záväzky dôležitých krajín pri znižovaní emisie skleníkových plynov a na sankcie v prípade ich nedodržania.

"Ako sme si už pri všetkých vyhláseniach politikov zvykli, dôležité budú činy a nie rétorika počas podpisu dohody," zdôraznil Lapin. "Ak sa nový prezident USA rozhodne, že dohody z Paríža a New Yorku nie sú pre neho a jeho vládu záväzné, začnú problémy," upozornil.

Nasledovať môže podobná reakcia Číny, Ruska a iných krajín s veľkou emisiou skleníkových plynov. "Potom sa bude zrejme znovu čakať na ďalšie silnejšie ElNiňo, keď sa opäť dosiahnu neobvyklé rekordy globálnej teploty. Kolotoč politických rokovaní sa zopakuje," vykreslil možný negatívny scenár.

Otázka podľa klimatológa stojí tak, že čo sa stane, ak sa uvedený cieľ nepodarí splniť a globálne oteplenie bude väčšie ako dva stupne Celzia. "Modelové výpočty naznačujú, že v tom prípade bude oteplenie v strednej Európe väčšie ako o tri stupne Celzia, pričom už teraz sú to dva stupne Celzia, čo je normálny rozdiel medzi Komárnom a Žilinou," pripomenul.

V Arktíde sa môže otepliť viac ako o sedem stupňov Celzia (teraz je 3 °C). Povrch oceánu okolo Antarktídy, na severe Atlantiku a Pacifiku sa ale oteplí aj v tom prípade iba nepatrne, opísal ďalej Lapin. "To spôsobí zmenu cirkulácie oceánov a atmosféry tak, že sa naruší doterajší režim atmosférických zrážok na Zemi, predovšetkým v tropickom pásme a v okolí polárnej frontálnej zóny, teda aj v celej Európe," varuje.

Takýto priebeh klimatickej zmeny sa zjednodušene dá charakterizovať tak, že tam, kde sa doteraz vyskytovalo sucho, bude sucho častejšie a ničivejšie a tam, kde sa doteraz vyskytovali prívalové alebo dlhotrvajúce dažde, budú zrážkové úhrny vyššie, priblížil Lapin. "Týka sa to aj Slovenska, pričom suchom bude postihovaná najmä južná polovica. Zimné zrážky budú u nás asi o 20 percent vyššie ako v minulosti, no do výšky 800 m budú prevažne dažďové," zhrnul možné dôsledky pre Slovensko.

Nemenej závažným problémom je migrácia ľudí z oblastí postihnutých nepriazňou klimatickej zmeny, upozornil klimatológ s tým, že v súčasnosti také riziko ohrozuje asi miliardu ľudí a dvesto miliónov z nich sa už pokúsilo migrovať do nových regiónov. "Počet ohrozených ľudí sa bude zvyšovať. V pásme, kde sa striedajú obdobia sucha a obdobia dažďov žije teraz asi päť miliárd ľudí, pričom je zrejmé, že ich počet sa bude rýchlo zväčšovať, lebo ide prevažne o rozvojové krajiny," doplnil Milan Lapin.