Cez Svetový deň mlieka spracovatelia predstavia jeho výrobu

Na návrh Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) pripadá Svetový deň mlieka na 1. júna. V tomto termíne sa slávi od roku 2001 a odvtedy sa každý rok počet krajín, zúčastňujúcich sa na oslavách tohto dňa, zvyšuje. Na Slovensku sme si tento deň pripomínali v tretí májový utorok.

Počas Svetového dňa mlieka vo viacerých krajinách výrobcovia a spracovatelia mlieka organizujú pre širšiu verejnosť podujatia, na ktorých ju oboznamujú s celým procesom výroby, spracovania mlieka a mliečnych výrobkov. Tento deň dáva možnosti aj pre akcie pre samotných prvovýrobcov a profesionálnych pracovníkov v odbore mliekarenstva, k slovu sa môžu dostať odborníci na výživu.

Dátum 1. júna FAO vybrala preto, lebo okolo tohto dňa sa problematike mlieka a mliekarenstva sústreďovali podujatia vo viacerých krajinách sveta. FAO navrhla daný deň preto, aby sa počas neho sústredila pozornosť výrobcov aj spotrebiteľov na význam mlieka a spoločne daný deň oslávili.

Hlavný zmysel Svetového dňa mlieka spočíva v zdôrazňovaní mimoriadnej biologickej hodnoty mlieka a mliečnych výrobkov a opodstatnenosti ich konzumácie každý deň. Najmä v záujme udržania a upevnenia zdravia ľudí.

Poukázať na význam mlieka a vyzdvihnúť jeho mimoriadne nutričné vlastnosti vo výžive človeka sa rozhodli lekári a odborníci na výživu v roku 1957 na konferencii o výžive vo švajčiarskom Interlakene.

Lekári a špecialisti na výživu podčiarkujú, že mlieko obsahuje výživné látky nevyhnutné pre stavbu tela a rast v detskom veku človeka. Sú v ňom obsiahnuté látky dôležité pre energetické zabezpečenie existencie organizmu. Mlieko je zdrojom minerálnych látok, vitamínov, enzýmov. Navyše obsahuje základné živiny s vysokou využiteľnosťou a esenciálne látky, ktoré si organizmus nevie vyrobiť sám. Pritom sa v mlieku vyskytujú v dostatočnom množstve a vo vyváženom pomere.

Okrem bielkovín, mliečneho cukru a vitamínov sú významnou zložkou mlieka aj minerálne látky, spomedzi ktorých sú najdôležitejšími vápnik a fosfor. Oba sú v ľudskej výžive nenahraditeľné na tvorbu kostí a zubov.

Mimoriadne postavenie medzi mliečnymi výrobkami majú kyslomliečne produkty (jogurty, kefíry, acidofilné mlieka, bryndza), ktoré obsahom živých kultúr pozitívne ovplyvňujú metabolickú aktivitu črevnej mikroflóry, stimulujú imunitný systém, prejavujú antikarcinogénnu aktivitu a redukujú sérový cholesterol.

Konzumácia mlieka môže niektorým ľuďom spôsobovať problémy, lebo každý jedinec má rozdielny prah znášanlivosti či neznášanlivosti mliečneho cukru. Miera intolerancie má vplyv aj na intenzitu nežiaducich účinkov — od ľahkých zažívacích nepríjemností či nadúvania cez hnačky až po bolestivé kŕče v tráviacom trakte.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča spotrebu mlieka a mliečnych výrobkov v množstve minimálne 220 kilogramov na osobu za rok.

Pri príležitosti Svetového dňa mlieka deväť francúzskych spracovateľov mlieka otvorilo a hodlá otvoriť v celej krajine v čase od 21. mája do 10. júna dvere, aby sa verejnosť oboznámila s procesom spracovania mlieka. Prvýkrát v tomto roku sa mliekari pustia širšiu verejnosť do kravínov a chovov dojníc. Chcú ukázať celý proces od starostlivosti o dojnice, cez dojenie až po spracovanie mlieka a jeho plnenia do fliaš či tetrapakových obalov.

V Nemecku podľa stránky tag-der-milch.de okolo 800 detí bude mať príležitosť zoznámiť sa s problematikou výroby mlieka, a to od starostlivosti o zdravie dojníc až po moderný mliekospracujúci priemysel.