Viskupič chce financovať kultúru po novom, žiada zriadiť Kultúrny fond

Zmeniť financovanie kultúry aj zriadením jedného Kultúrneho fondu. To je cieľ návrhu zákona o Kultúrnom fonde, ktorý na júnovú schôdzu Národnej rady SR predložil podpredseda Výboru NR SR pre kultúru a médiá Jozef Viskupič (OĽaNO-NOVA).

Opozičný poslanec totiž tvrdí, že v kultúrnej oblasti je dlhodobo kritizované najmä jej financovanie. Viskupič pripomína, že umelecké fondy, ktoré boli zriadené zákonom ešte v roku 1993, majú za úlohu podporovať tvorivú literárnu, vedeckú a umeleckú činnosť.

"Financovanie tohto systému je však v súčasnosti v prevažnej miere založené na príspevkoch používateľov diel a na povinnosti úzkej profesijnej skupiny ľudí prispievať do fondu z vlastných finančných zdrojov. Následná podpora viac či menej známych umelcov zo strany týchto fondov je však v súčasnosti nedostatočná a neefektívna, pretože fondy majú dlhodobo finančné problémy a významná časť umeleckých aktivít je súčasne podporovaná Audiovizuálnym fondom a Fondom na podporu umenia," uviedol poslanec.

Preto vo svojom zákone navrhuje zaviesť viaczdrojové financovanie fondu. Namiesto súčasných troch samostatných umeleckých fondov (Literárny fond, Hudobný fond, Fond výtvarných umení) chce vytvoriť jeden Kultúrny fond, ktorý by mal jednu sústavu orgánov a jeden model financovania. Viskupič ďalej žiada zrušenie dvojpercentného príspevku, ktorý v súčasnosti platia autori a umelci z ich hrubého autorského príjmu. "Dá sa povedať, že ide o neoprávnenú daň, ktorá týchto umelcov znevýhodňuje oproti iným povolaniam, keďže sú zdaňovaní dvakrát," tvrdí.

Jeho zákon má tiež docieliť, aby sa na podpore literárnej, vedeckej a umeleckej činnosti podieľali nielen Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS), ako je to v prevažnej miere v súčasnosti, ale aj všetky komerčné rádiá a televízie a ďalšie médiá, keďže rovnako ako verejnoprávny vysielateľ vysielajú obsah podliehajúci ochrane podľa autorského zákona.

Viskupič chce tiež určiť, aby sa na podpore spisovateľov, hudobníkov, maliarov či iných umelecky nadaných ľudí podieľal aj štát. Preto má jeho návrh právnej normy negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a tiež na podnikateľské prostredie, pretože jedným zo zdrojov príjmu Kultúrneho fondu by mali byť aj príspevky komerčných médií, ktoré doteraz na činnosť umeleckých fondov neprispievali. Na druhej strane počíta so znížením príspevku, ktorý platí RTVS.

Nový Kultúrny fond by mal podľa Viskupiča každoročne dostať od štátu päť miliónov eur ako príspevok na svoju činnosť a päť miliónov od národnej lotériovej spoločnosti Tipos. "Teda obdobný mechanizmus viaczdrojového financovania, ako je to napr. pri Fonde na podporu umenia. Ak by nebolo možné vyčleniť každoročne zo štátneho rozpočtu navrhovanú sumu päť miliónov eur, možno za dočasné alternatívne riešenie považovať zníženie príspevku na Fond na podporu umenia z desiatich miliónov eur ročne na polovicu a vyčlenenie zvyšných piatich miliónov eur na činnosť Kultúrneho fondu," dodal Viskupič s tým, že plusom pre štátny rozpočet by zase bola redukcia súčasných manažmentov jednotlivých fondov.