KDH chce viesť päť kandidátov, na Snem majú prísť aj ex predsedovia

O post predsedu KDH zabojujú piati kandidáti - Alojz Hlina, Eleonóra Porubcová, Miroslav Kráľ, Ladislav Štefanec a Ján Morovič. Delegáti Snemu, ktorý sa bude konať v sobotu 11. júna v Ružomberku, budú hlasovať tajne. Na Snem by mali prísť ako čestní hostia aj všetci traja doterajší predsedovia KDH Ján Čarnogurský, Pavol Hrušovský a Ján Figeľ. TASR to potvrdil zastupujúci predseda hnutia Pavol Zajac.

Ku kandidátom sa nechce vyjadrovať, nepovedal, koho preferuje. "O predsedovi rozhodne 392 pozvaných delegátov Snemu v demokratickom tajnom hlasovaní. Verím, že zvolia za predsedu takého kandidáta, ktorý dokáže ľudí presvedčiť, že KDH patrí do najvyššej politiky," povedal pre TASR Zajac.


Za najvážnejších kandidátov vnímajú vo vnútri KDH Hlinu a Porubcovú. Hlinu podporujú okresy východného Slovenska a Oravy. Porubcovej kandidatúru uvítali viacerí krajskí predsedovia KDH. Všetci kandidáti by mali na Sneme vystúpiť s prejavmi. Očakáva sa dlhá debata, zrejme až do večerných hodín.

Na Sneme môžu prichádzať aj ďalšie návrhy na kandidátov, ale v hnutí to veľmi neočakávajú. Niektorí členovia si myslia, že takýto kandidát by sa dehonestoval, ak by oznámil kandidatúru na Sneme, keď ostatní kandidáti sa prihlásili skôr a snažili sa predstavovať členom.

Porubcová je poslankyňa Trenčianskeho samosprávneho kraja, tiež prievidzská mestská poslankyňa a riaditeľka Gymnázia Vavrinca Benedikta Nedožerského v Prievidzi. V hnutí pôsobí roky. Chce vrátiť KDH k ľuďom, elity sa im totiž podľa nej vzdialili. Hlina podal žiadosť o vstup do KDH len nedávno. Za predsedu ho chcú kresťanskí demokrati v Tvrdošíne a Námestove. V minulom volebnom období bol poslancom Národnej rady SR a ku koncu pôsobil v klube KDH. Myslí si, že z KDH sa dá urobiť moderná konzervatívna strana. Kráľa zo Zlatých Moraviec navrhla platforma ĽUD KDH. Štefanca by chceli v Bytči a Žiline, Moroviča v Bratislave.

KDH prišlo o predsedu po prehratých marcových parlamentných voľbách. Dosiahlo v nich volebný zisk 4,94 percenta a prvýkrát v histórii sa hnutie nedostalo do parlamentu. Ján Figeľ preto odstúpil z predsedníckej funkcie.