Vedci z Utahu skúmajú spôsob, ako zabrániť šíreniu HIV v organizme

Vedci z Univerzity of Utah skúmajú nový prístup k možnej liečbe AIDS, v rámci ktorého chcú dosiahnuť, aby pôvodca tohto ochorenia, vírus HIV, fakticky "bojoval proti sebe".

Keď sa častice vírusu HIV uvoľňujú z nainfikovanej hostiteľskej bunky, aktivuje sa v nich enzým zvaný proteáza, ktorý časticiam pomáha dozrieť do fázy, keď môžu infikovať ďalšie bunky. Preto súčasné lieky proti AIDS inhibujú (utlmujú) proteázu, čím spomaľujú šírenie ochorenia, napísal vo štvrtok spravodajský portál Science Daily.

Dvaja vedci z University of Utah teraz oznámili, že objavili spôsob, ako urobiť z proteázy dvojsečnú zbraň: ukázali, že ak oddialia uvoľňovanie nových častíc HIV, samotná proteáza vírus zničí namiesto toho, aby podporila jeho množenie. Podľa autorov štúdie by to za asi desaťročie mohlo viesť k novým liekom s menšími vedľajšími účinkami.

"Mohli by sme využiť silu samotnej proteázy na zničenie vírusu," uviedol virológ Saveez Saffarian, docent fyziky a astronómie na University of Utah. Tento enzým by sa tak "zmenil z nepriateľa na priateľa", citovalo ho na svojej webovej stránke univerzitné rádio.

Saffarian a jeho kolega Mourad Bendjennat sledovali partikuly HIV vystupovať z hostiteľských buniek, keď si uvedomili, že tento vírus má slabú stránku. Ak neunikne z hostiteľskej bunky dostatočne rýchlo, proteáza začne rozkladať proteíny vnútri vírusu - a kým sa ten oddelí od hostiteľskej bunky, stane sa neinfekčným.

"Ak sa vírus tak ponáhľa, znamená to, že je zraniteľný," povedal Saffarian v súvislosti s tým, že vírusovým časticiam HIV trvá približne len päť minút, kým sa uvoľnia z infikovanej bunky a začnú šíriť v organizme.

Tento smer výskumu môže byť podľa autorov významný pri hľadaní liečby HIV/AIDS i v prípade iných retrovírusov, ktoré využívajú hostiteľské bunky na svoje rozmnožovanie.

Moderné liekové "kokteily" boli úspešné pri premene nákazy vírusom HIV z rozsudku smrti na do značnej miery zvládnuteľné chronické ochorenie. Takéto lieky však nie sú bez nedostatkov: majú rôzne vedľajšie účinky, stále potláčajú imunitný systém pacienta a ich podávanie sa riadi prísnym režimom. K vedľajším účinkom inhibítorov proteázy patria okrem iného redistribúcia tuku, hnačky, nevoľnosť, vyrážky, toxicita pre pečeň či diabetes.

"Majú vedľajšie účinky, ktoré ubližujú pacientom," povedal Bendjennat. "A vírus sa stane rezistentným voči inhibítorom. Preto sa používajú kokteily."

Saffarian a Bendjennat dúfajú, že spomalia uvoľňovanie častíc HIV z hostiteľskej bunky dostatočne na to, aby vírus začal ničiť svoje vlastné enzýmy. S týmto cieľom pri výskume zasahujú do mechanizmu, akým častice HIV reagujú s proteínmi známymi ako ESCRT, ktorých úloha je rozhodujúca pri uvoľňovaní vírusových častíc z hostiteľskej bunky do organizmu.

Výskumníci vytvorili častice HIV, ktoré s proteínmi ESCRT reagujú abnormálne. Následne pod digitálnym mikroskopom pozorovali proces ich oddeľovania od bunky. Pri jednom druhu mutácie sa uvoľňovanie častíc spomalilo o 75 minút a polovica nových častíc bola neinfekčná. Ďalšia mutácia spomalila uvoľnenie o desať hodín, pričom infekčné neboli žiadne z nových partikúl.

Štúdiu, ktorú financoval americký Národný zdravotný inštitút (NIH), zverejnili vo štvrtok vo vedeckej publikácii PLOS Pathogens.

Niektorí vedci už skúmajú možnosť vyvinutia liekov, ktoré úplne blokujú proteíny ESCRT, aby zabránili uvoľneniu častíc HIV, uviedol Bendjennat. Proteíny ESCRT sú však potrebné pre mnohé základné funkcie v organizme, ako je delenie buniek, preto by takéto lieky mohli byť toxické. Spolu so Saffarianom chcú preto testovať "slabšie" lieky, ktoré len spomaľujú proces, ktorým ESCRT uvoľňujú častice HIV.

Obaja vedci zdôraznili, že ich výskum je v počiatočnej fáze a potrvá najmenej desať rokov, kým by mohol viesť k novej liečbe. "Radi by sme to doviedli čo najbližšie ako sa dá k bodu, kde by sa toho ujal niekto iný a vyvinul dostupný liek," dodal Saffarian.

Podobné výskumy realizujú vedci v Nemecku a v New Yorku, pripomenul utahský denník Deseret News.

"Časti tejto štúdie boli roztrúsené v literatúre za ostatných 15 rokov. Naša štúdia to len tak nejako pospájala," konštatoval Saffarian.