Slováci podceňujú choroby srdca, hoci pre ne často zomierajú zbytočne

Slováci podceňujú kardiovaskulárne ochorenia. Ročne sa pritom najviac podieľajú na ich zbytočnej smrti, upozornili lekári. Nedávne štatistiky Eurostatu ukázali, že na Slovensku sa dá predísť asi 45 percentám odvrátiteľných úmrtí, ak by im bola poskytnutá optimálna zdravotná starostlivosť. Ide približne o 11.000 ľudí vo veku do 75 rokov. "Asi v 32 percentách sa na tom podieľajú ochorenia srdca a ciev," povedal dnes na tlačovej konferencii v Bratislave prezident Slovenskej kardiologickej spoločnosti (SKS) Robert Hatala.

Čísla o odvrátiteľnej úmrtnosti zaradili Slovensko na chvost rebríčka európskych krajín. Ročne zomrie v SR asi 53.000 ľudí, choroby srdca a ciev majú na svedomí 52 percent všetkých úmrtí. Minister zdravotníctva Tomáš Drucker (nominant Smeru-SD) už avizoval, že nepriaznivé štatistiky o zbytočnej smrti chce zmierniť. Chce to podľa neho systémovú zmenu, a to by malo priniesť lepšie čísla.

Medzi kardiovaskulárnu diagnózu, ktorá má výrazný vplyv na úmrtnosť a vysokú mieru hospitalizácií, patrí podľa lekárov najmä srdcové zlyhávanie. "Vzniká, keď srdce nevládze uspokojiť požiadavky tkanív organizmu na prívod kyslíka," povedal kardiológ Ján Murín z Univerzitnej nemocnice Bratislava (UNB). Zlyhávanie sa prejavuje zhoršujúcou sa dýchavicou, čo si mnohí hneď nepriradia k problémom so srdcom. V telesných dutinách a tkanivách sa pri tomto ochorení hromadia tiež tekutiny, ktoré do tkanív prestupujú pri nedostatočnom prečerpávaní krvi srdcovým svalom. Ročne si to podľa Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) vyžiada asi 20.000 hospitalizácií.

Pacienti so srdcovým zlyhávaním vo vyššom štádiu prežívajú podľa Murína podobne ako ľudia s rakovinou hrubého čreva, no dožívajú sa menej ako pacienti s rakovinou prsníka a prostaty. "Až polovica pacientov zomiera v priebehu štyroch rokov, u tých so závažnejšou diagnózou dochádza k úmrtiu ešte skôr," vysvetlil Murín.

Slováci si závažnosť kardiovaskulárnych ochorení neuvedomujú, vyplýva to aj z prieskumu spoločnosti GKF vypracovaného pre SKS na vzorke 504 respondentov. Asi 75 percent respondentov tvrdí, že najväčšou hrozbou je onkologické ochorenie. "Len 16 percent si myslí, že najzávažnejšie sú choroby srdca," povedala Eva Goncalvesová, primárka oddelenia zlyhávania a transplantácie srdca Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH) v Bratislave. Ľudia si podľa nej pojem vážnosti ochorenia nespájajú ani s počtom ľudí, ktorí sú daným ochorením postihnutí a ani s mierou úmrtnosti či invalidizácie. "Vytvoril sa určitý emocionálny mýtus závažnosti onkologických ochorení. Pravdepodobne je to tak cez vnímanú mieru utrpenia ľudí. Často to súvisí aj s radikálnou liečbou a jej nežiaducimi účinkami," dodala.

Minister Drucker si uvedomuje, že číslo v štatistike Eurostatu o odvrátiteľných úmrtiach je vysoké. Nechcel sa však ultimatívne vyjadrovať k rebríčku i číslam a nechcel spochybňovať ani štatistiky, no má problém s niektorým typom vykazovania. Chce, aby sa SR dostala za toto funkčné obdobie na úroveň ostatných štátov V4, ktoré majú lepšie výsledky. Lepšie štatistiky by podľa neho mohlo priniesť viacero opatrení. Sú potrebné predovšetkým v integrovanom poskytovaní zdravotnej starostlivosti, zamerať sa treba na primárnu, špecializovanú a ústavnú zdravotnú starostlivosť, myslí si. Z regionálneho a geografického hľadiska chce čo najdostupnejšiu zdravotnú starostlivosť.

"Ak chce Slovensko znížiť počet odvrátiteľných úmrtí, je potrebné zvýšiť záujem o problematiku kardiovaskulárnych ochorení, uviedol Hatala z SKS. Štát si má tiež podľa neho všimnúť nedostatočnú sieť chronickej kardiologickej starostlivosti, sieť ambulantných srdciarov označil Hatala za riedku. Kritizoval tiež "nekvalitné vstupné údaje, ktoré zhoršujú štatistiky" a nedostatočnú zdravotnú sebareflexiu pacientov či ich nedôveru v lekára a zdravotnícky personál. "Tu treba urobiť zmeny," dodal prezident kardiologickej spoločnosti.

Vyšší počet odvrátiteľných úmrtí ako Slovensko má podľa Eurostatu v rámci členských štátov EÚ už len Rumunsko (49,4 %), Lotyšsko (48,5 %) a Litva (45,4 %). Najlepšie v rámci V4 dopadlo Poľsko (31,4 %), ktoré má siedmy najnižší počet odvrátiteľných úmrtí. Nasleduje Česká republika, ktorá obsadila 19. miesto (39,3 %) a Maďarsko na 21. mieste (41,5 %). Najlepšie v rámci celej Európy skončili Francúzsko (23,8 %), Dánsko (27,1 %) a Belgicko (27,5 %).