Exekutíva EÚ chce pokutovať Slovensko za skládku v Žiline

Európska komisia v rámci pravidelného mesačného balíka právnych konaní proti členským štátom za porušenie európskej legislatívy žaluje Slovensko na Súdnom dvore EÚ pre prevádzku skládky Žilina-Považský Chlmec a navrhuje jednorazovú pokutu za nevykonanie rozsudku Súdneho dvora z apríla 2013 vo výške 939.000 eur.

Rozsudok z apríla 2013 požadoval, aby sa zabezpečilo, že rozhodnutia o prevádzke skládky Žilina-Považský Chlmec sa prijímajú v súlade s predpismi EÚ, čím sa zabráni vážnemu ohrozeniu ľudského zdravia a životného prostredia.

Ministerstvo životného prostredia podľa hovorkyne Petry Stano Maťašovskej rozhodnutie Európskej komisie berie na vedomie a v tejto veci s Európskou komisiou naďalej úzko spolupracuje a komunikuje. "Celú situáciu vnímame ako poslednú výzvu Európskej komisie. Posnažíme sa urobiť všetko, čo je v našich silách a možnostiach, aby sme mali do konania súdu všetky naše záväzky splnené," povedal minister životného prostredia László Sólymos.

"Prípadom sa zaoberá Slovenská inšpekcia životného prostredia. Rozhodnutie o definitívnom uzavretí skládky by malo prísť do dvoch mesiacov. Na skládku v Považskom Chlmci sa od roku 2014 neukladá žiaden odpad," doplnila hovorkyňa ministerstva životného prostredia.

Súdny dvor EÚ 25. apríla 2013 rozhodol, že Slovensko porušilo právo EÚ schválením prevádzky existujúcej skládky Žilina-Považský Chlmec bez plánu úpravy skládky a bez prijatia konečného rozhodnutia týkajúceho sa prevádzky skládky na základe schváleného plánu úpravy skládky.

Slovensko ani po troch rokoch neprijalo konečné rozhodnutie o postavení skládky, a preto exekutíva EÚ žiada Súdny dvor EÚ, aby uvalil minimálnu jednorazovú pokutu vo výške 939.000 eur a dennú pokutu vo výške 6793,80 eura, ktorá by sa mala vyplácať odo dňa vydania rozsudku súdu do času, kým slovenské orgány nezabezpečia plný súlad s právom EÚ.

Sankcie, ktoré navrhla EK podľa Lisabonskej zmluvy, zohľadňujú trvanie porušenia, stupeň jeho závažnosti, ako aj veľkosť členského štátu. Konečné rozhodnutie o sankciách prináleží Súdnemu dvoru.

Podľa smernice o skládkach odpadov mali členské štáty EÚ uzatvoriť nevyhovujúce existujúce skládky do 16. júla 2009, pokiaľ neposkytli vhodné "plány úpravy skládky" prostredníctvom plánovaných opatrení na splnenie požiadaviek smernice, čo by im umožnilo naďalej prijímať odpad na zneškodnenie.

Hoci skládka v Žiline už odpad neprijíma, nedosiahol sa skutočný pokrok v postupe jej uzatvorenia v súlade so smernicou o skládkach odpadu. Komisia sa preto rozhodla opäť žalovať SR na Súdnom dvore EÚ a navrhnúť príslušné pokuty.

Podľa práva EÚ by sa malo v Európe vykonávať len bezpečné a kontrolované skládkovanie. V smernici o skládkach odpadov sa stanovujú normy na ochranu ľudského zdravia a životného prostredia pred negatívnymi účinkami spôsobovanými zberom, prepravou, uskladnením, spracovaním a zneškodňovaním odpadu. Zameriava sa na prevenciu alebo najväčšie možné zníženie negatívnych účinkov skládkovania odpadu, najmä pokiaľ ide o povrchové vody, podzemné vody, pôdu, ovzdušie a ľudské zdravie, a to zavádzaním prísnych technických požiadaviek na odpad a skládky.