Vajec je v EÚ prebytok, ceny sú stratové

Slovenskí producenti slepačích vajec sa tak dostavajú na úroveň roku 2011, ktorý bol vysoko stratový. Na pondelňajšej tlačovej besede to uviedol riaditeľ Novogal, a.s. Ladislav Birčák.

Problém nie je podľa neho len v prebytku vajec v únii, ale najmä v cene kŕmnych zmesí, ktorá oproti roku 2010 a 2011, kedy tržná cena vajec bola na rovnakej úrovni ako v súčasnosti, je o 27 až 35 % vyššia. "Pri súčasných cenách kŕmnych zmesí a súčasných tržných cenách nie je možné vyrobiť danú komoditu," uviedol Birčák.

Celkové náklady na sto kusov vajec Birčák vyčíslil na 7,3 eur, pričom priemernú realizačnú cenu na 5,7 eur. Pri produkcii sto tisíc kusov vajec sa tak mesačná strata šplhá do výšky 45 tis. eur. "Táto situácia je už naozaj neudržateľná a samozrejme chovatelia majú nejaké rezervy, ktoré už asi sú preč," povedal Birčák.

Situáciu producentom vajec podľa Birčáka skomplikovalo aj otvorenie trhu EÚ pre Ukrajinu, ktorá od marca tohto roka môže do únie dovážať konzumné vajcia na spracovanie, čo využívajú najmä pekári a cukrári. Na druhej strane sa veľké množstvo slovenských vajec zase vyváža na spracovanie za naše hranice.

Cena spracovania je podľa Birčáka však aktuálne mizivá, pohybuje sa na úrovni 0,52 eur na kilogram vajec. "Čiže kvalitné vajcia prvej triedy idú na spracovanie do zahraničia," skonštatoval Birčák s tým, že najväčším spracovateľom je najmä Taliansko, čiastočne Nemecko a Holandsko.

Slovenským producentom sa však skomplikoval vývoz vajec do Čiech. Na slovenské pulty obchodov sa totiž podľa Únie hydinárov Slovenska (ÚHS) dovážajú už nielen vajcia z Poľska, ale najnovšie aj z Česka, kde za posledný rok narástol počet nosníc o dva milióny. "Značná časť vajec zo Slovenska sa doteraz umiestňovala aj na českom trhu. Ten je už ale nasýtený vlastnými vajcami a z toho titulu umiestnenie slovenských vajec nie je jednoduché," uviedol Birčák.

Na Slovensku je aktuálne podľa údajov ÚHS 3,350 mil. nosníc, z čoho jedna z firiem mala avizovať zníženie ich počtu o 700 tis. kusov. Ak by sa tak stalo, predpokladaný pokles produkcie vajec odhadujú hydinári o 10 až 12 percent ročne.
Hydina zo Slovenska v obchodoch stúpa

Na pultoch obchodných reťazcov môžu nájsť spotrebitelia vyšší podiel slovenskej hydiny, hydinových výrobkov a vajec ako pred rokom.

Oproti minulému roku však zastúpenie týchto domácich potravín narástlo len o približne jedno až dve percentá. "Prakticky žiadna viditeľná zmena tam nebola," skonštatoval riaditeľ Únie hydinárov Slovenska (ÚHS) Daniel Molnár. Únia vychádza z prieskumu, ktorý realizovala v deviatich najväčších obchodných reťazcoch na Slovensku. Najlepšie spomedzi všetkých pritom obstál reťazec CBA.

V medziročnom porovnaní narástol podiel slovenskej hydiny o približne dve percentá. Kým v uplynulom roku bolo na pultoch obchodov zastúpených 52,7 % domácej hydiny, aktuálne je to 54,6 %. Spomedzi hydinových výrobkov tvorili uplynulý rok 64,6 % tie slovenské, v súčasnosti je to 67,2 %. Zvýšil sa aj podiel domácich vajec v reťazcoch, medziročne o dve percentá. V súčasnosti tak majú 89-percentné zastúpenie.

Nízky nárast pripisuje Molnár obchodnej politike reťazcov. "Spracovatelia hydiny ponúkajú hydinu obchodným reťazcom, ale záleží to od ich nákupu. Určitým faktorom je aj cena, takisto aj to, že kačacie, husacie a morčacie mäso slovenské my nemáme,“ uviedol Molnár. Ako dodal, na druhej strane však existujú položky vyrábané na Slovensku, avšak reťazce ich od slovenských výrobcov nenakupujú.

Spomedzi reťazcov, najvyšší podiel slovenskej hydiny, výrobkov a vajec nájdu spotrebitelia v CBA. Vysoký podiel týchto potravín možno nájsť aj v COOP, Carrefoure a Tescu. Na poslednom mieste naopak skončil Lidl a Hypernova, kde zastúpenie týchto troch položiek od domácich výrobcov, spracovateľov a chovateľov je najnižšie.

Ako ďalej vyplýva z prieskumu, obchody sa snažili oproti vlaňajšku zvýšiť slovenské zastúpenie potravín najmä v prípade hydiny, ktorej podiel narástol v šiestich z deviatich reťazcov.

Z pohľadu slovenských výrobcov a spracovateľov hydiny mala najväčšie zastúpenie svojich produktov v reťazcoch HYZA, v rozmedzí 40 až 50 %. Najväčší podiel vajec zase Ovogal Farm a Begokon, obe zhodne po 40 percent.

Zmenu podľa Molnára nezaznamenali v prípade reštaurácií a školských jedální, kde podiel slovenskej hydiny zostáva na úrovni osem percent v jedálňach a na úrovni jedného percenta v reštauráciách. "A to aj napriek tomu, že prišlo k zmene v zákone o verejnom obstarávaní, kde bolo pridané, že nemusí byť rozhodujúcim kritériom najnižšia cena, napriek tomu sa podiel nezvýšil,“ uviedol Molnár s tým, že rodičia by sa mali aj naďalej zaujímať o pôvod mäsa v školských jedálňach.

ÚHS realizovala prieskum v júni toho roka, v tých istých obchodných reťazcoch ako v marci minulého roka.