Geograf: Celosvetová povodeň, ako píše Biblia, vzniknúť nemohla

Históriu našej planéty sprevádzalo množstvo prírodných katastrof. Zemetrasenia, výbuchy sopiek, ničivé povodne. Len jediná z nich sa však dochovala v kolektívnej pamäti národov na všetkých kontinentoch. Biblia, Korán i príbehy amerických Mayov či novozélandských Maoriov poznajú potopu sveta. Každá z týchto civilizácií nejakú obrovskú povodeň skutočne aj zažila. No taká, čo by zasiahla celý svet, sa ale nikdy neodohrala. V rozhovore pre TASR v rámci multimediálneho projektu Osobnosti: tváre, myšlienky to povedal geológ a geograf Juraj Činčura.

Pri svojej práci a v knihách sa venujete našej planéte. Ako ste sa dostali ku geológii?
Ako študent som mal v období svojej maturity bližšie k humanitným odborom. Doba však bola zložitá. Keď som počúval naše spravodajstvo o kórejskej vojne, bolo rozdielne oproti správam vo viedenskom rozhlase. V učebniciach bol na prvej strane obrázok s nápisom 'prvý robotnícky prezident Klement Gottwald a verný syn nášho ľudu Rudolf Slánsky'. Pol roka na to bol Slánsky vo väzení. Nechápal som tieto zvraty. Všetko bolo ideologizované a pravda sa menila podľa potrieb politických špičiek. Mne sa to nepáčilo, a preto pre mňa, z hľadiska budúcnosti, história či právo úplne vypadli z hry. Keďže som mal blízko k prírode, rozhodol som sa pre geológiu.

Čím si myslíte, že môže byť dnes geológia zaujímavá, keďže v súčasnosti sú na pracovnom trhu trendom skôr technické profesie?
Dnes by mal každý študovať to, čo ho zamestná. Geológia je zaujímavá v mnohých prípadoch, lenže uplatnenie absolventa nemusí byť isté. V Holandsku bola táto veda populárna v koloniálnych časoch, keď krajina spravovala Indonéziu. Tam smerovalo deväť z desiatich absolventov geológie. Obávam sa, že dnes je to u nás podobné, len s tým rozdielom, že nemáme žiadne kolónie. V súčasnosti sa najzaujímavejšia časť geológie týka vody.

Je to strategická surovina. Takže geológia by mala mať dôležité miesto...
Áno, najmä po mnohých prírodných katastrofách je oblasť stavebnej či inžinierskej geológie dôležitá. Ľudia si často stavajú domy v nevhodných lokalitách - na svahoch s rizikom zosuvu pôdy či v záplavovom území.

Nerešpektujú teda zákonitosti prírody?
Nepoznajú ich, pretože sa to nikde poriadne neučí. Geológia má pritom dôležité praktické uplatnenie. Myslím si, že každý samosprávny kraj by mal mať malý geologický útvar alebo aspoň pozíciu krajského geológa. Robil by rajonizáciu, kde sa nachádza potenciálne geologické nebezpečenstvo, kde sú aké geologické danosti. Takéto pozície veľmi chýbajú.

Odborníci tvrdia, že Slovensko má dostatok vodných zásob. Je to tak?
Treba vnímať rozdiely medzi západným, stredným a východným Slovenskom. Najväčšie zásoby sú, vďaka Žitnému ostrovu, na západe krajiny. Dunaj, ktorý z rakúskej horskej oblasti zamieril do nížiny, vytvoril niekoľko sto metrov hlboké sedimenty naplnené vodou. V horských oblastiach Slovenska je situácia horšia. Tam je potrebné vodu zachytávať do priehrad a vytvárať jej zásoby. Slovensko má také dobré geologické podmienky, že žijeme na požehnanom území. Mali by sme si to uvedomovať.

V jednej zo svojich kníh ste sa zaoberali biblickou témou potopy sveta. Skúmali ste mýty, dávne tradície a porovnávali ich s vedeckými faktami. Ako to teda bolo?
Ide o vnímanie sveta. Už pár storočí ho máme celý celkom dobre zmapovaný. Lenže hlinené tabuľky Sumerov hovoria o ich svete, ktorý bol obmedzený dolinami riek Eufrat a Tigris a výbežkom Perzského zálivu. Starí Gréci ho mali vymedzený Stredozemným morom. Za ním bol už len Okeános, ktorý obklopoval celý svet. Každý z týchto národov sa rád situoval do stredu sveta. Nuž a keď nastane prírodná katastrofa, ktorá zaplaví takéto územie, potom je to z ich pohľadu potopa sveta.

Poviem iný príklad z nedávnej minulosti. Do roku 1971 neexistoval štát Bangladéš. Bol to Východný Pakistan, na ktorého rovinatom území ústili do Bengálskeho zálivu veľké a vodnaté rieky Ganga a Brahmaputra. Nad týmto zálivom vznikajú cyklóny, tropické búrky s rýchlosťou vetra viac ako 119 kilometrov za hodinu. To sa stalo aj v roku 1970, no dimenzie cyklónu Bhola boli mimoriadne nezvyčajné. Bol to napokon najničivejší cyklón v histórii, ktorý zaplavil nízko položené územie delty Gangy. Počas prírodnej katastrofy zahynulo viac ako pol milióna ľudí. Viedlo to k veľkým politickým nepokojom, až sa Východný Pakistan odtrhol od Západného a vytvoril nový nezávislý štát, Bangladéš. Aj na tomto príklade možno vidieť, čo dokáže spôsobiť prírodná katastrofa, ako je mohutná povodeň.

Potopa sveta však existuje v kolektívnej pamäti mnohých národov, aj geograficky veľmi vzdialených, žijúcich dokonca na iných kontinentoch. Nie je teda možné, že by v minulosti postihla celú planétu takáto globálna povodňová kataklizma?
Celosvetová povodeň nemôže vzniknúť, lebo nemôže na celom svete v rovnakom čase 40 dní a nocí pršať, ako píše Biblia. Túto tému začali študovať učenci už v stredoveku. Keď sa anglický kráľ Henrich VIII. rozišiel s katolíckou vierou a založil vlastnú cirkev, zakázal na univerzitách študovať predmety súvisiace s katolicizmom. Učenci si teda hľadali nový smer bádania. Rozhodli sa napríklad dokázať, že potopa sveta nebol vymyslený príbeh, ale historický fakt. Jeden z nich vypočítal, že na to, aby bola ďalšia potopa sveta, by bolo potrebných ďalších sedem svetových oceánov. Vtedy mu došlo, že potopa celého sveta je ako prírodný jav nemožná.

Ale každá kultúra, ktorá hovorí o potope sveta, však zažila vo svojej histórii niečo katastrofické, či už to bolo vyvolané atmosférickými javmi, ako sú cyklóny, hurikány, alebo vnútornými silami Zeme, napríklad podmorské zemetrasenia, ktoré vytvorili ničivé vlny cunami. Pobreží, kde môžu udierať takéto vlny, je na svete veľmi veľa. Dochádzalo teda k izolovaným katastrofám v jednotlivých častiach sveta, ale pri ich vnímaní planéty sa potom z takejto kataklizmy stala potopa sveta.

Vo svojej knihe ste identifikovali niekoľko miest, ktoré mohli byť predlohou pre potopu sveta. Išlo o ničivú povodeň v oblasti Mezopotámie, výbuch sopky, ktorý zničil grécky ostrov Théra, či vytvorenie Čierneho mora preliatím sa vôd Stredozemného mora. Toto sú fakty, no mýty o potope sveta sa medzi rôznymi civilizáciami preberali. Ktorý z nich bol podľa vás na začiatku?
Najviac zachovaných najstarších správ máme z obdobia sumerskej civilizácie. Epos o potope sveta majú aj Maoriovia z Nového Zélandu, no tí osídlili ostrovy tisíce rokov po existencii Sumerov. Podobne Mayovia, ktorých príbeh o potope sveta je tiež omnoho mladší.

Potopa sa neskôr stala svetovou, pretože najčítanejšou knihou v ľudskej histórii je Biblia. V jej úvode sa píše o svete a o jeho potope. Kresťanstvo je najrozšírenejšie náboženstvo na svete, a tak sa vedomosť o potope dostala do celého sveta.

Hrozia nám podobné katastrofy biblických rozmerov aj v súčasnosti?
Záleží na tom, o akú časť sveta ide. Do polovice minulého storočia sme nepoznali presné geologické princípy fungovania Zeme. Od biblických čias sa presadzovala predstava, že všetko je stále a nemenné. Z hľadiska geológie to znamenalo, že kontinenty sú stále na rovnakom mieste. To sa zmenilo až s príchodom novoveku, keď začali kartografovia skúmať tvary jednotlivých častí kontinentov. Jeden z nich, Abraham Ortelius, autor najstaršieho atlasu sveta, si všimol, že "prázdne podpazušie" Afriky v oblasti Guinejského zálivu a vypuklina Južnej Ameriky v oblasti Brazílie spolu súvisia. Dospel k názoru, že v minulosti tvorili Afrika a Južná Amerika jednu pevninu a rozdelila ich až nejaká strašná katastrofa.

Začiatkom 20. storočia napísal nemecký učenec Alfred Lothar Wegener knihu o vzniku kontinentov a oceánov. Prišiel s teóriou pohybu kontinentov, no čakala ho zdrvujúca kritika, pretože vtedajšie znalosti nedokázali vysvetliť, akým spôsobom sa mohli pohybovať také obrovské pevninské útvary. Jeho teóriu však neskôr podporili nálezy rovnakých fosílií z karbónu či permu na brehoch Južnej Afriky a Južnej Ameriky. V 50-tych rokoch minulého storočia potom prišiel prelom v geológii. Vedci zistili, čo sa deje na dne mora, kde sa na stredooceánskych chrbtoch rozširuje zemská kôra, ktorá sa potom stráca na styku s kontinentmi. Na týchto miestach nastáva obrovské pnutie, ktoré sa môže náhle uvoľniť a spôsobiť katastrofu.

Ktoré územia to sú?
Jedným z nich je mediteránska oblasť, od Španielska, cez Taliansko s jeho činnými sopkami, grécke sopečné ostrovy až do Malej Ázie. V tejto oblasti vzniká napätie z toho, že sa Africká litosférická platňa tlačí pod Euroázijskú. Hromadí sa tlak a vznikajú otrasy či zemetrasenia. Európa je na tom však ešte stále výrazne lepšie ako Tichý oceán, ktorého meno nekorešponduje s tým, čo sa okolo neho deje. Tichý oceán pomaly zaniká. Netreba z toho však robiť drámu, pretože už sa to pomaly deje 170 miliónov rokov. Jeho vodná plocha sa stráca tempom 0,54 hektára ročne, čo je pri jeho rozmeroch zanedbateľné množstvo. Pod morskou hladinou sa zemská kôra nerozpína, ale podsúva sa pod okolité kontinenty, na jednej strane pod Áziu a na druhej strane pod obe Ameriky. Na týchto miestach vznikajú zemetrasenia, ktoré vyvolávajú vlny cunami. Aj z tohto je evidentné, že národy, ktoré žijú na pobreží morí a majú legendy o potope, spomínajú na katastrofu spôsobenú cunami.

V amerických katastrofických filmoch sa za také miesto považuje tektonický zlom San Andreas v Kalifornii. Myslíte si, že by mohlo dôjsť k mohutnému zemetraseniu, ktoré by tento štát rozdelilo na dve časti?
Časť Kalifornie leží na Pacifickej platni, kde je napríklad aj Los Angeles. Na druhej strane, San Francisco sa nachádza na Severoamerickej platni. Pri nich nejde o ich podsúvanie, ale obe platne sa pohybujú paralelne pozdĺž zlomu San Andreas. Ide o to, že Pacifická platňa sa snaží predbehnúť Severoamerickú. Raz by sa preto mohlo stať, že Los Angeles bude ležať severnejšie ako San Francisco, pričom v súčasnosti je to naopak. Napätie v tejto oblasti však vedie k zemetraseniam. Všetci tam žijú s predstavou, že raz to veľké zemetrasenie príde.

Vo svojich knihách sa venujete geologickým javom. Spomínali sme potopu. Písali ste aj o tom, ako sopky ovplyvňovali dejiny. Čo máte v talóne teraz?
Dokončujem rukopis o miliardy rokov dlhej histórii vody na našej planéte. V ňom by som chcel ukázať, ako vznikla voda, prečo je na Zemi, v akej forme sa vyskytovala, či ako vyzerali najstaršie oceány na svete. Chcem sa venovať aj rozdielom medzi súčasnými oceánmi, ktoré síce vyzerajú rovnako, no majú rozdielny vek. Napíšem aj o tom, ako vplýva voda na duchovnú sféru človeka. Niečo ako dejiny vody, ale z pohľadu geológie a geografie.