Britskí podnikatelia podporujú zotrvanie krajiny v EÚ

Viacerí úspešní britskí podnikatelia, medzi nimi zakladateľ Virgin Group Richard Branson, či predstavitelia firiem z automobilového priemyslu pár dní pre kľúčovým referendom v Británii podporili zotrvanie krajiny v Európskej únii. Podľa nich by priemyselné sektory odchodom z EÚ výrazne stratili. Informoval o tom server BBC.

Zatiaľ čo bývalý predseda Britskej obchodnej komory John Longworth, ktorý podporuje odchod krajiny z EÚ, tvrdí, že Británii bude mimo únie ekonomicky lepšie, Branson a šéf Združenia výrobcov a predajcov automobilov (SMMT) pred takýmto vývojom varujú. "Jednotný trh nie je nirvána, je to ilúzia," povedal Longworth, podľa ktorého jednotný trh sužuje protekcionizmus. Ako uviedol pre BBC, v prípade brexitu budú Briti môcť znížiť ceny viacerých tovarov, medzi nimi potravín, ktoré sami nedokážu vyprodukovať, pretože momentálne tieto tovary podliehajú clám EÚ.

Presne opačný názor ale majú Branson a zástupcovia automobiliek a výrobcov komponentov. Branson uviedol, že odchod krajiny z EÚ bude "pre dlhodobú prosperitu Británie zničujúci" a šéf SMMT Mike Hawes povedal, že opustenie Európskej únie by v skutočnosti zvýšilo náklady a ohrozilo pracovné miesta v sektore.

"Zotrvanie (v únii) umožní Británii udržať si vplyv, od ktorého je britský automobilový sektor závislý," povedal Hawes. Podobne sa za zotrvanie ostrovnej krajiny v EÚ vyjadrili šéfovia britskej divízie Toyoty, či firiem ako Vauxhall, Jaguar Land Rover a BMW. Podporu vyjadrili aj predstavitelia výrobcov komponentov pre automobilový priemysel ako Magal Engineering a GKN. Ako povedal šéf Vauxhallu Rory Harvey, spoločnosť v súčasnosti ťaží z voľného pohybu tovaru a osôb a odchod z EÚ by bol pre jej biznis, ako aj celý automobilový sektor neželaný.

Johnson sa netajil svojim euroskepticizmom

Bývalý starosta Londýna Boris Johnson je hlavným hlasom v tábore "OUT", volajúcim po odchode Spojeného kráľovstva z EÚ. Pred vstupom do politiky, kým vstúpil do radov Konzervatívnej strany, bol spravodajcom denníka Daily Telegraph v Bruseli a už vtedy sa netajil svojim euroskepticizmom, ktorý dokonca ako novinár vedome šíril, uvádzajú jeho bývalí kolegovia.


Tlačová agentúra Belga s odvolaním sa na britské zdroje pripomenula, že Johnson novinársky pôsobil v Bruseli v rokoch 1989 a 1994, v čase, keď už boli vzťahy medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ napäté. Johnson Brusel a tamojšie pomery dobre poznal.

Jeho otec, Stanley Johnson, bol päť rokov poslancom Európskeho parlamentu za britských konzervatívcov (1979-84) a ďalších 16 rokov vysokopostaveným úradníkom Európskej komisie. Najskôr pracoval ako vedúci oddelenia prevencie proti znečisťovaniu životného prostredia (1973-79) a neskôr (1884-64) pôsobil ako poradca Generálneho riaditeľstva pre životné prostredie a ako riaditeľ pre energetickú politiku.

Jeho syn Boris v Bruseli absolvoval Európsku školu, kde sa naučil dobre po francúzsky, čo mu uľahčilo novinárske pôsobenie v sídle inštitúcií EÚ. Do Bruselu ho ako korešpondenta vyslal euroskeptický denník Daily Telegraph (potom ako ho prepustil týždenník Times kvôli falšovaniu zdrojov) a jeho kriticky, až "jedovato naladené" články proti administratíve Bruselu s obľubou čítala aj vtedajšia premiérka Margaret Thatcherová.

"Nevymýšľal si príbehy, ale dosť preháňal," spomína na Johnsonovo novinárčenie v Bruseli Christian Spillmann novinár agentúry AFP.

Bývalá korešpondentka denníka Independent v Bruseli Sarah Helmová spomína, že Boris Johnson sa v tejto dobe podieľal na šírení mýtov o EÚ, ako je údajné plytvanie peňazí daňových poplatníkov a regulovanie zakrivenia či veľkosti kondómov.

"Tieto mýty boli zvyčajne zábavné, často absurdné, niekedy len s malým zrnko pravdy. Ale väčšinou to bolo veľmi prehnané alebo úplne vymyslené. A veľmi často ich nájdete v Daily Telegraph v článkoch Borisa Johnsona," uviedla Helmová pre denník Guardian.

Novinári, ktorí poznali Johnsona počas pôsobenia v Bruseli, upozornili, že niektoré jeho články mali skutočnú odozvu. Ako ten v máji 1992 s názvom "Delorsov plán pre riadenie Európy", s odkazom na vtedajšieho šéfa Európskej komisie Jacqua Delorsa. Článok vyšiel tesne predtým, ako sa konalo referendum v Dánsku o Maastrichtskej zmluve a mal zrejme dopad na dánske "nie" v tomto referende.