Odborári žiadajú viac peňazí pre zariadenia sociálnych služieb

Slovenský odborový zväz zdravotníctva a sociálnych služieb (SOZZaSS) chce požiadať ministerstvo financií, aby v budúcoročnom rozpočte hľadalo peniaze na sociálne služby. Financovanie sociálnych služieb bolo hlavnou témou dnešnej pracovnej porady základných odborových organizácií a riaditeľov zariadení sociálnych služieb v Bratislave.

Súčasná situácia v zariadeniach sociálnych služieb je podľa predsedu zväzu Antona Szalaya kritická. „Nielen vzhľadom na odmeňovanie zamestnancov, ale aj vzhľadom na priemerný vek týchto zamestnancov, ktorý sa približuje k 50. Pre mladú generáciu je tieto pracovné pozície nereálne obsadiť, z toho dôvodu, že sú veľmi nízko honorované,“ uviedol pre TASR.

Ako pripomenul, vlani dosiahla priemerná mzda v týchto zariadeniach len 72 % úrovne mzdy v národnom hospodárstve. Zatiaľ čo priemerná mzda na Slovensku bola 883 eur, zamestnanec zariadenia sociálnych služieb zarobil v priemere iba 638 eur. „Vysokoškolsky vzdelaní ľudia zarábajú tesne nad úrovňou minimálnej mzdy, čo je dehonestujúce,“ domnieva sa Szalay.

Odborári diskutovali aj o tom, ako financovať poskytovanie sociálnych služieb v celoslovenskej pôsobnosti. Teda, či ho vrátiť pod štát, alebo ponechať tieto kompetencie mestám, obciam a vyšším územným celkom (VÚC). Zástupcovia zariadení vyčítali VÚC, že im tento rok nenavýšili rozpočty, pričom podľa kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa mali platy stúpnuť o 4 %. Samosprávne kraje zase argumentovali tým, že štát im peniaze nedal.

„Budeme sa musieť listom obrátiť na ministerstvo financií, aby hľadalo finančné zdroje v rozpočte pre ďalší rok, aby navýšilo prerozdelenie podielových daní pre VÚC, mestá a obce. Aby nedochádzalo k tomu stavu, že čosi sa na jednej strane podpíše a na druhej strane to nie je finančne kryté,“ zdôraznil Szalay.

Ministerstvo práce plánuje v druhom štvrťroku 2017 predstaviť novelu zákona o sociálnych službách. „Jej dôležitou súčasťou bude zefektívnenie systému viaczdrojového financovania sociálnych služieb zavedením finančnej podpory poskytovania sociálnej služby podľa stupňa odkázanosti na pomoc inej osoby pri sebaobsluhe. Významne tým zvýši adresnosť a adekvátnosť cielenia podpory, keďže ľudia s vyššími stupňami odkázanosti si vyžadujú násobne vyššie náklady pre samotné zariadenia,“ priblížil hovorca rezortu Michal Stuška.

Dodal, že ministerstvo presadilo za posledné štyri roky takmer štvornásobný nárast rozpočtu na sociálne služby oproti roku 2012 a rovnako sleduje navyšovanie prostriedkov zo strany samospráv.