NBS odhaduje nižšie tempo rastu slovenskej ekonomiky

Kým v marci očakávala centrálna banka tohtoročný rast hrubého domáceho produktu (HDP) o 0,7 %, aktuálne už v najnovšej prognóze očakáva rast na úrovni 0,6 %.

Ešte začiatkom roka pritom NBS prognózovala rast slovenskej ekonomiky o 1,3 %. Podľa viceguvernéra NBS Jána Tótha aktuálne zníženie odhadu rastu vyplýva skôr z efektu zaokrúhľovania, keďže sa odhad rastu reálne znižuje z 0,67 % na 0,64 %.

Centrálna banka však mení ekonomické očakávania pre budúce roky, a to hlavne z dôvodu oslabenia externého dopytu, ale aj pre oslabenie domáceho dopytu. V roku 2014 predpovedá NBS zrýchlenie rastu na 2,3 %.

V marci pritom prognózovala pre rok 2014 hospodársky rast ešte na úrovni 2,8 %. V roku 2015 by rast slovenského hospodárstva mal dosiahnuť 3,3 %, pričom v predchádzajúcej prognóze očakávala NBS rast o 3,8 %. V tomto roku by mal byť tak hrubý domáci produkt na Slovensku podľa centrálnej banky generovaný výhradne exportmi, avšak vzhľadom na zhoršovanie ekonomického vývoja našich obchodných partnerov bude tento rast pomalší ako vlani.

K spomaľovaniu hospodárskeho rastu navyše prispieva aj pretrvávajúca neistota na trhu práce a pokračujúca konsolidácia verejných financií. Externý dopyt tak zostane hlavným zdrojom hospodárskeho rastu aj v nasledujúcich rokoch, ktorý by mal byť podľa NBS vplyvom predpokladaného oživenia našich obchodných partnerov vyšší ako v tomto roku. Lepší vývoj externého prostredia by sa mal pritom prejaviť aj v postupnom zlepšovaní domáceho dopytu.

Naplnenie aktuálnej prognózy centrálnej banky je však podľa jej guvernéra Jozefa Makúcha podmienené postupným zlepšovaním situácie v eurozóne a vyriešením dlhovej krízy. Preto podľa neho v aktuálnej strednodobej prognóze prevládajú riziká v reálnej ekonomike smerom nadol v celom jej horizonte. "Najväčším rizikom zostal vývoj zahraničného dopytu, pokračovanie opatrného správania domácností s pretrvávajúcou vysokou mierou úspor a fiškálna konsolidácia," povedal na utorňajšej tlačovej konferencii Makúch.

NBS pritom zároveň s revíziou predikcie hospodárskeho rastu znížila aj tohtoročný výhľad rastu spotrebiteľských cien. Harmonizovaná inflácia by tak mala podľa banky dosiahnuť v tomto roku 1,7 %, čo oproti poslednej prognóze znamená pokles o 0,2 percentuálneho bodu. Pre rok 2014 zostáva prognóza bez zmeny na úrovni 1,6 %, pre rok 2015 centrálna banka očakávania naopak zvýšila o 0,1 percentuálneho bodu na 2 %. "V cenovom vývoji prevládajú v strednodobom horizonte prognózy mierne prorastové riziká," povedal Makúch.

Podľa aktuálnej prognózy centrálnej banky by okrem toho mali nominálne mzdy v tomto roku stúpnuť o 1,5 %, čo by znamenalo pokles reálnych miezd o 0,2 %. Pre rok 2014 sa však už očakáva rast reálnych miezd o 1,5 % a v roku 2015 o 2 %. Zamestnanosť by mala v tomto roku poklesnúť o 0,8 %, v budúcom roku mierne stúpnuť o 0,2 % a rast zamestnanosti by mal v roku 2015 zrýchliť na 0,5 %. Zároveň sa v tomto roku očakáva nárast nezamestnanosti z 13,9 % na 14,4 % a jej následný pokles na 14,1 % v roku 2014 a 13,5 % v roku 2015.
Reviduje aj rezort financií

Slovenská ekonomiky uberá nohu z plynu. To, čo ukazovali v predchádzajúcich týždňoch prognózy všetkých relevantných inštitúcií, potvrdzuje aj samotný rezort financií cez prognózu svojho Inštitútu finančnej politiky. Ten totiž znížil odhad rastu slovenského hospodárstva v tomto roku na 0,5 %, čím svoju januárovú prognózu zrevidoval nadol o 0,7 percentuálneho bodu. Podobne analytici rezortu financií pristupujú aj k vyhliadkam v ďalších rokoch. Očakávania pre rok 2014 skresali rovnako o 0,7 percentuálneho bodu na 2,2 % a pre rok 2015 o 0,5 percentuálneho bodu na 2,9 %.

"Pod zníženie tempa rastu sa podpísala recesia u našich najdôležitejších obchodných partnerov a slabý domáci dopyt. Nepriaznivá situácia v Európe negatívne ovplyvní export a investičnú aktivitu u nás. Fiškálna konsolidácia a problémy na trhu práce budú naďalej tlmiť domácu spotrebu," konštatuje v prognóze inštitút. Postupné zrýchľovanie hospodárskeho rastu od konca roka 2013 má byť podľa analytikov rezortu financií podporované predovšetkým očakávaným postupným oživovaním svetovej ekonomickej aktivity.

Spolu so spomaľujúcim hospodárstvom klesá aj dynamika rastu cien. Rast cenovej hladiny by tak podľa rezortu financií mal byť v tomto roku výrazne nižší ako v roku 2012, keď predpokladaný medziročný rast spotrebiteľských cien je na úrovni 1,7 %. "Hlavným dôvodom spomalenia rastu cien je pomalší rast regulovaných cien a nízke hodnoty čistej inflácie. Nízke medziročné rasty čistej inflácie zodpovedajú nevýraznému domácemu dopytu," dodáva inštitút.

Nové prognózy zároveň vysielajú aj menej optimizmu na trh práce, kde obrat k lepšiemu má byť pomalší. Spomalenie ekonomickej aktivity bude totiž podľa IFP sťažovať vytváranie pracovných miest. Nezamestnanosť v tomto roku podľa aktuálnej prognózy dosiahne 14,5 %, čo je o 0,1 percentuálneho bodu viac, ako sa očakávalo v januári. Prognózu nezamestnanosti na rok 2014 navýšili o 0,4 bodu na 14,2 % a pre rok 2015 rovnako o 0,4 percentuálneho bodu na 13,4 %. Pokles nezamestnanosti v ďalších rokoch podľa inštitútu súvisí s vyšším hospodárskym rastom.

Napriek negatívnym správam o ekonomickom vývoji rezort financií stále ostáva optimistický, pokiaľ ide o vývoj reálnych miezd. Tie by mali po vlaňajšom vyše percentnom prepade opäť mierne rásť o 0,3 %. Na mzdy podľa IFP pôsobia protichodné faktory. Na jednej strane negatívne vplýva pomalší rast ekonomiky a zmrazenie miezd v štátnej správe, pozitívny vplav má naopak príspevok miezd v zdravotníctve, ktorý je vzhľadom na zvyšovanie miezd počas minulého roka vysoký.