Na folklórnom festivale v Krivanoch už vystúpili tisíce účinkujúcich

Už viac ako 20 rokov sa v polovici augusta do obce Krivany hrnú tisícky priaznivcov folklóru, ktorí sa stretávajú na tradičnom Hornotoryskom folklórnom festivale. Počas jeho histórie sa na pódiu predstavili tisíce účinkujúcich.

Ľudia z tejto šarišskej dediny však najradšej sledujú svojich, teda domácu Folklórnu skupinu Jána Lazoríka z Krivian. Hudobné teleso nesie meno svojho zakladateľa, známeho folkloristu, zberateľa a propagátora miestnych zvykov a tradícií.

"Naša folklórna skupina vznikla koncom 60. rokov a odvtedy v nej účinkovali desiatky ľudí. Dnes máme okolo 30 stálych členov, pričom najstarší má po sedemdesiatke a najmladší ešte len pôjde do školy," hovorí členka súboru Irena Gernátová.


Súbor počas svojej existencie nacvičil takmer stovku scénok a pásiem autentického folklóru. Mnohé z nich sa dostali aj na filmové plátno. Rovnako sú zachytené aj na dvoch CD nosičoch, ktoré vydala miestna folklórna skupina.

"Tento rok návštevníkom festivalu ukážeme, ako vyzerajú krstiny v Krivanoch, ako si vieme uctiť rodinu, známych i susedov," dodáva s úsmevom folkloristka.

Zvučka Hornotoryského folklórneho festivalu sa 12. augusta tohto roka ozve po 23. raz. Okrem tradičného folklórneho programu budú môcť návštevníci nakupovať aj na jarmoku a zabaviť sa pri rôznych sprievodných podujatiach.

"V priemere sa na dvojdňovom festivale predstaví do 600 účinkujúcich, len v jednom roku ich tu bolo až 1100. Máme záujem návštevníkom ponúknuť rôzne pohľady na život v našich dedinách a preto sa snažíme o pestrú hudobnú ponuku," uviedol starosta obce Ján Šejirman.


Na kriviansky festival každoročne prichádza viac ako 3000 návštevníkov. Okrem slovenských súborov mohli v priebehu jeho histórie sledovať hudobné telesá zo Španielska, Gruzínska, Lotyšska, Česka i Poľska.

Obec má smelé plány aj pri obnove areálu. Okrem starých objektov, ktoré sem premiestnili, prevádzkuje aj malé múzeum. Dokumentmi a materiálom ho zásoboval zberateľ Lazorík i tamojší dedinčania.

"V budúcnosti máme v pláne zrekonštruovať starú budovu sýpky, ktorá by bola vhodným priestorom na umiestnenie týchto starých artefaktov. Navyše by ich mohli obdivovať aj návštevníci festivalu," uzatvára starosta.