Rezort spravodlivosti chce bojovať proti extrémizmu, predkladá novelu

Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR predložilo do medzirezortného pripomienkovania novelu trestných kódexov. Mení paragrafy týkajúce sa extrémizmu a rasovo motivovaných trestných činov. Cieľom je podľa rezortu účinnejší boj proti nim.

Posudzovanie tejto problematiky by sa malo presunúť zo všeobecných na Špecializovaný trestný súd v Pezinku. Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd) je presvedčená, že má na to lepšie predpoklady. Návrh predložila po dohode s jeho predsedom.

„Reálne tých prípadov na súdoch nie je veľa, a pritom to posúdenie otázky, že či naozaj je to extrémistický trestný čin, alebo nie, vyžaduje istú kvalifikáciu alebo znalosti,“ vysvetlila dnes médiám ministerka.

Žitňanská si myslí, že kvalitnému rozhodovaniu týchto otázok prospeje, keď to budú mať na starosti špecialisti. To má tiež platiť pre súdnych znalcov. „To, čo máme indikované od polície, prokuratúry, ale aj súdov, je, že aj tu sa vyžaduje špecializácia, pretože je to osobitná oblasť. Musíme byť dobrí, keď chceme bojovať s extrémizmom,“ zdôraznila.

Zmeny ministerstvo vložilo do novely Trestného zákona a Trestného poriadku, ktorým Slovensko transponuje viacero právne záväzných aktov EÚ. Hovorca ministerstva Peter Bubla objasnil, že sa dotýkajú napríklad definície extrémistického materiálu.

„Ustupuje sa od dikcie, podľa ktorej materiál je možné definovať ako extrémistický iba vtedy, ak orgány činné v trestnom konaní dokážu jeho spojitosť s podnecovaním k nenávisti, násiliu a ďalším nežiaducim javom,“ priblížil.

Trestná by po novom mala byť nielen podpora a propagácia hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd, ale aj založenie takéhoto hnutia. Podľa Bublu sa precizuje aj definícia rasovo motivovaného trestného činu. Na to, aby bolo možné trestný čin klasifikovať ako rasovo motivovaný, bude stačiť aj domnelá príslušnosť jednotlivca alebo osôb k niektorej rase, národu, národnosti, etnickej skupine.

Návrh zavádza skutkovú podstatu nového trestného činu apartheidu. Ten je v rámci medzinárodného trestného práva vnímaný ako zločin proti ľudskosti. „Je možné ho definovať ako konanie jednotlivca, ktorým sa snaží zachovať režim charakteristický útlakom a nadvládou jednej rasovej skupiny nad inou,“ ozrejmil Bubla.

Tým, že sa pôsobnosť prejednávať tieto trestné činy a rozhodovať o týchto trestných činoch stiahne z 54 okresných súdov na Špecializovaný trestný súd, sa zmení aj pôsobnosť Úradu špeciálnej prokuratúry. Ten bude podávať obžalobu. Sústava znaleckých odborov a odvetví sa rozšíri o osobitný znalecký odbor pre oblasť extrémizmu. Podľa Bublu to taktiež pomôže k účinnejšiemu postihovaniu takýchto trestných činov.

Hovorca ministerstva tiež pripomenul, že od 1. júla 2016 nadobúda účinnosť zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb. V zmysle neho sa bude na právnické osoby vzťahovať zodpovednosť aj za trestné činy extrémizmu. Trestná zodpovednosť právnických osôb sa tak nevyhne ani politickým stranám a hnutiam.