Zákon o cezhraničnom vysielaní má ochániť práva zamestnancov

Opatrenia, ktoré priniesla novela zákona o cezhraničnom vysielaní zamestnancov na výkon prác, má slúžiť na ochranu práv vyslaných zamestnancov. Zámerom Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR nebolo pri príprave tejto právnej normy ísť nad rámec eurosmernice, ktorú mal preniesť do slovenskej legislatívy.

"MPSVR SR v princípe nešlo v opatreniach nad rozsah smernice, len vo vzťahu k riešeniu vážnych problémov pri takzvanom vysielaní zamestnancov v rámci krajín EÚ využilo možnosti, ktoré smernica poskytuje," uviedol hovorca rezortu Michal Stuška. Ministerstvo tak reagovalo na analýzu Centra lepšej regulácie Slovak Business Agency (SBA), podľa ktorej väčšina novoprijatých zmien nemá pôvod v európskej legislatíve a prinášajú pre podnikateľov veľké množstvo záťaže v podobe nových administratívnych úkonov. "Zmeny, tak ako samotná smernica, slúžia na ochranu práv vyslaných zamestnancov," podotkol Stuška s tým, že aj Slovenská republika preto musela prijať také opatrenia na ochranu nárokov zamestnancov, ktoré reálne umožňujú v podmienkach na Slovensku efektívnejšiu inšpekciu práce. "Domnievame sa tak, že aj zamestnávatelia si uvedomujú, že nejde o prenos zodpovednosti štátu na zamestnávateľov, lebo bez prijatých opatrení by akákoľvek kontrola nemohla byť efektívna," uviedol Stuška.

SBA upozornila napríklad na to, že európska smernica nehovorí o absolútnej objektívnej zodpovednosti podnikateľa pri prijatí práce alebo služby za nelegálne zamestnávanie fyzickej osoby poskytovateľom služby. Zmeny, ktoré však priniesol zákon, upravujú povinnosť odberateľa zaplatiť pokutu za to, ak prijme od zahraničného dodávateľa cezhranične poskytovanú službu, alebo prácu prostredníctvom nelegálne zamestnanej osoby, ak ide o dobu presahujúcu päť dní. "Ide o takzvanú absolútnu objektívnu zodpovednosť, ktorá nie je špecifikom na Slovensku, ale osvedčeným prostriedkom na zabezpečenie základných práv zamestnancov aj v zahraničí. Touto novou zodpovednosťou sa motivujú zamestnávatelia a fyzické osoby, podnikatelia, aby udržiavali obchodné styky s dôveryhodnými partnermi, ktorí dodržiavajú zákony a práva zamestnancov," vysvetlil Stuška. Zároveň ministerstvo uviedlo, že pokiaľ ide o otázku prevencie voči pokute, odberatelia to môžu vyriešiť v rámci svojich obchodnoprávnych vzťahov, teda v zmluvách s dodávateľmi si napr. upraviť náhradu škody.

Analýza SBA poukazuje ďalej na to, že aj zavedenie zodpovednosti odberateľa za nevyplatenie minimálnej mzdy subdodávateľskému zamestnancovi je nad rámec smernice, pretože sa vzťahuje nielen na stavebníctvo a nie je ani zavedená možnosť vyvinenia sa. MPSVR SR však uviedlo, že úprava vyvinenia je len možnosť daná smernicou a podobne ako Slovensko aj Nemecko nezaviedlo možnosť vyvinenia sa zo zodpovednosti, keďže zaplatenie minimálnej mzdy považuje za pravidlo, o ktorom sa nediskutuje. Rovnako to platí aj o dodržaní minimálnej mzdy v iných odvetviach ako v stavebníctve.

Ďalej rezort práce nepovažuje za nadbytočnú povinnosť ani to, aby domáci zamestnávateľ písomne informoval pred vyslaním svojho zamestnanca o pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania v štáte, na ktorého územie je vyslaný "Zákon nezaviedol z praktického hľadiska žiadne nové povinnosti, ale konkrétnejšie identifikoval tie existujúce," upozornil Stuška.

Podľa ministerstva práce bol však dostatok času, aby mohli poslanci Národnej rady SR či podnikatelia o pripravených zmenách s rezortom diskutovať. Ako uviedol Stuška, diskusia sa však rozprúdila až tesne pred účinnosťou právnej normy. "Pritom počas celého verejného procesu prijímania zákona nevyvolával žiadne otázky, tie sa vynorili až pred nadobudnutím účinnosti zákona," tvrdí Stuška. Rezort práce preto odmieta kritiku zo strany časti opozície a zamestnávateľov. "Tí, žiaľ, v tomto prípade odignorovali prípravu zákona a všetky možnosti, ktoré mohli využiť v legislatívnom procese," dodal Stuška.

mst pop