S. H. Vajanský po celý život zdôrazňoval myšlienku ekumenizmu

Začiatkom roku 1897 sa Vajanský dožil päťdesiatky. K jubileu dostal stovky pozdravných telegramov, listov i pohľadníc zo Slovenska i zo zahraničia. Tí najbližší - rodinne i územne, mu prichádzali blahoželať osobne v povianočnom čase počas celého januára. Nasledujúci citát je z pozdravného listu českých spisovateľov, združených v spolku Máj a podpísali ho František S. Procházka ako "jednatel" a Ignát Herman ako predseda.

"Vážený pane! V předvečer dne, v němž dovršíte padesáty rok života, vzpomínáme na Vás i my, sdružení ve spolku Máji spisovatelé čeští, a posíláme Vám bratrský srdečný pozdrav. Jako Jste se ve zdraví a síle dožil prvé padesátky, přejeme Vám, abyste se stejnou, neochablou svěžestí vstoupil do druhé a v ní neoblomně kráčel k jedinému cíli, který je spoločný všem nám, třeba jsme si vzdáleni, třeba se k něčemu blížime různymi cestami: k osvobození drahé vlasti od nehodného jařma cizího, k vítězství a sláve českoslovanského jazyka! Buď zdráv, šťasten, dlouho živ!"

No neboli to len listy a telegramy z celej slovanskej Európy. Na počesť Vajanského v tom roku publikovali adoračné, no i hodnotiace články mnohé noviny a časopisy doma i za hranicami Slovenska. Najpozoruhodnejšou je štúdia Jána Kabelíka Svetozár Hurban Vajanský, ktorá vyšla v Časopise Matice Moravskej. K nej môžeme rovnocenne priradiť esej Vladimíra Krivoša, Slováka pôsobiaceho v Rusku, ktorá vyšla v časopise Sanktpeterburgskije vedomosti pod názvom "Slovaki v Vengrii" s podtitulom "Po povodu jubilea Gurbana Vajanskogo". Životopisné články priniesli aj české časopisy Národní listy, Národný album, Besedy lidu, slovenský Katolícky kalendár, Národné noviny a iné. Niektoré periodiká to zasa riešili tak, že publikovali ukážky z Vajanského básnickej a prozaickej tvorby a pri tej príležitosti pripomenuli autorovo životné jubileum. V Rusku vyšli preklady jeho básní v cykloch antológií Zasochščije cvety a S čužich polej, v českých Květoch, ktoré redigoval Svatopluk Čech, publikoval novú prózu Pančava, dokonca napísal texty pod fotografie slovenských pamätihodností do knihy Letem Českým Světem, ktorá vyšla v nakladateľstve Josefa Richarda Vilímka v Prahe s podtitulom Půl tisíce fotografických pohledů z Čech, Moravy, Slezska a Slovenska. Martinskí priatelia a spolupracovníci mu k jubileu vydali úvahu Nálady a výhľady, ktorú predtým publikoval v Národných novinách. Úvaha vyšla ako samostatná kniha a môžeme ju vnímať aj ako bibliofíliu, čiže krásnu tlač. Podstatnejší je však jej obsah. Je stručným, ale presným dokladom Vajanského vnímania slovenského sveta a myslenia z konca 19. storočia.

Životné jubileum mu pripomenuli aj priatelia v Rusku. V novembri totiž podnikol už svoju šiestu cestu do Ruska. Tentoraz však zostal len v Petrohrade. Musel tam vybaviť niekoľko záležitostí, spojených so štúdiom dcéry Oľgy na Mariinskom inštitúte. Niekoľko dní býval u Vladimíra Krivoša a niekoľko u ruského slavistu V. I. Lamanského. Počas tejto návštevy si pozorne prezrel zbierky petrohradskej Ermitáže.

V tomto najzrelšom období života každého muža Svetozár Hurban si naplno uvedomil svoju zodpovednosť voči slovenskému národu i voči odkazu predkov, medzi ktorými sa na poprednom mieste vynímal jeho otec. Ako muž s veľkými životnými skúsenosťami už vedel, že história ľudstva, jeho vývin, prebieha kontinuálne. Všetko so všetkým súvisí. To platí všeobecne, ale i v národnom a regionálnom priestore. Už dávnejšie pochopil jeden z hlavných bodov štúrovského programu, ktorý hlásal prioritu národnej príslušnosti a nadradil ju nad konfesionálnu príslušnosť. V tomto zmysle Slováci ako prví v Európe a možno i na svete, začali šíriť myšlienku ekumenizmu. Vajanský si to osvojil a zdôrazňoval po celý život. Rukolapným dôkazom toho je skutočnosť, že v roku 1897 napísal a publikoval štúdiu Život Štefana Moysesa, ktorá vyšla v zborníku Storočná pamiatka narodenia Štefana Moysesa 1797 - 1897 a neskôr viackrát ako samostatná monografia. On, evanjelik, dokonca syn evanjelického farára, vzdal najväčší hold a poctu najvyššiemu katolíckemu hodnostárovi. V reálnom živote uplatnil tak štúrovcami nastolenú a praktizovanú myšlienku ekumenizmu. Len jej dôsledné dodržiavanie nám môže priniesť želateľnú národnú jednotu. Štefana Moysesa v štúdii charakterizoval takto: "Jemný formou, hebký ako aksamiet, bol a zostal čírym, čistým Slovákom bez podmienky, bez oslobodzujúceho odtienku alebo nejakého oportúnneho prifarbenia. Ani najradikálnejší Slovák nebol viac Slovákom ako on. On bol celou, zakončenou, vykryštalizovanou, jednoliatou osobnosťou, a tá bola slovenská do posledného nervu. Nič ho nehatilo v slovenskosti: ani biskupstvo, ani tajné radcovstvo, ani konfesia ani svet, ani výhľad na vyššie hodnosti, ani láska, ani nenávisť, ani neprajnosť osudov..." Vajanského štúdiu Život Štefana Moysesa môžeme vnímať aj ako jeho poďakovanie všetkým tým, čo mu v roku životného jubilea blahoželali, no i tým, čo v tom čase naň žičlivo mysleli. Svojím obsahom a ideovým odkazom je to však dielo, ktoré volá a nabáda Slovákov k národnej jednote.