Taliansko chce bankám poskytnúť štátnu pomoc

Talianske banky počas recesie nahromadili nedobytné úvery v hodnote zhruba 360 miliárd eur. Keďže investori sa obávajú o stabilitu najmä menších inštitúcií, poskytujú im len minimum peňazí. To ale brzdí uvoľňovanie nových úverov, a tým aj vytúžené zotavenie hospodárstva. Taliansky premiér Matteo Renzi sa už mesiace snaží nájsť východisko z tohto začarovaného kruhu, preto chce siahnuť k veľkým štátnym dotáciám. Informovala o tom agentúra DPA.

Týmto krokom však vyvoláva spomienky na vrchol finančnej krízy z rokov 2008 a 2009, keď štáty museli uvoľniť miliardy eur na záchranu bánk. Všetky snahy o reštrukturalizáciu bánk sa odvtedy zameriavajú na to, aby sa podobná situácia už nikdy neopakovala. Preto od začiatku roka platí v EÚ pravidlo, že v budúcnosti sa na záchrane banky okrem vlastníkov musia podieľať aj veritelia. Tí musia najprv poskytnúť financie vo výške 8 % dlhov, až potom môže zasiahnuť štát.

Práve tento predpis a množstvo nedobytných úverov teraz investorov držia v odstupe od talianskych bánk. Renzi preto žiada EÚ o zmiernenie pravidiel, zatiaľ neúspešne. Turbulencie po britskom referende využil na nový pokus a zároveň predstavil plán poskytnúť bankám nový kapitál 40 miliárd eur. Odvolával sa pritom na výnimočnú situáciu, v ktorej je takáto pomoc možná. Podľa Renziho banky by tak mali dostatok financií na odpísanie nedobytných úverov alebo ich predaj za trhové ceny.

Renziho snaha bola opäť neúspešná a proti jeho argumentom sa postavilo aj talianske bankové združenie ABI, ktoré upozorňuje, že banky nie sú tie, ktoré najviac pocítia dôsledky referenda. Taliansky premiér má aj prívržencov. Napríklad, šéf dánskeho bankového dozoru Jesper Berg si myslí, že štátna pomoc by mala byť vylúčená až v prípade, že bilancie sú v poriadku. Aj niektorí analytici žiadajú, aby Taliansko na určitý čas získalo výnimku.

Renzi je pod veľkým politickým tlakom. Mnohé regionálne banky sú majetkom lokálnych firiem a obyvateľov. Keď vlani bolo potrebné zachraňovať štyri takéto banky a ich straty rozdeliť aj medzi vlastníkov, vyvolalo to rozsiahle protesty. Keď v januári začali klienti Monte dei Paschi a ostatných bánk vyberať svoje vklady, chcela vláda vytvoriť štátnu banku, ktorá by odoberala nedobytné úvery. EÚ túto pomoc neschválila, no sektor v apríli vytvoril aspoň záchranný fond pre finančnú výpomoc menším bankám. Fond mal k dispozícii len 4,25 miliardy eur, z čoho už polovica smerovala do navýšenia kapitálu dvoch bánk.

V súčasnosti sa diskutuje o zvýšení prostriedkov fondu, ale, napríklad, Intesa Sanpaolo sa necíti povinná poskytnúť ďalšie financie, keďže zabezpečila takmer polovicu súčasného objemu. Šéf predstavenstva Carlo Messina odporúča, aby fond prevzal viac nedobytných úverov a následne ich predal na trhu. Pre štátnu pomoc nevidí žiadny dôvod a bankový systém považuje za solídny.

V mnohých prípadoch si banky spôsobili problémy samé, keďže zle hospodárili. Napríklad, UniCredit niekoľko mesiacov diskutovala o nástupcovi v máji odvolaného šéfa predstavenstva Federica Ghizzoniho. Až vo štvrtok 30. júna bol vymenovaný nástupca, Francúz Jean-Pierre Mustier.

Napriek tomu Brusel neponechal Taliansko napospas osudu, keďže schválil krátkodobé hotovostné injekcie štátu.