Bájkar La Fontaine kritizoval svojimi príbehmi francúzsku spoločnosť

Francúzsky spisovateľ Jean de La Fontaine sa preslávil najmä ako autor bájok, ktoré dodnes obohacujú a robia ľudí lepšími či úprimnejšími predovšetkým k sebe. V piatok 8. júla uplynie 395 rokov od jeho narodenia.

La Fontaineove bájky múdro, vtipne a mnohokrát nekompromisne obnažujú rôzne ľudské slabosti a nedostatky, ktoré sa skrývajú pod maskami zvieracích postáv. Hoci od vzniku krátkych príbehov skrývajúcich morálne poučenie uplynuli už tri storočia, stále majú súčasnému človeku čo povedať.

Jean de La Fontaine sa narodil 8. júla 1621 vo francúzskej obci Château-Thierry ako syn miestneho správcu vôd a lesov. Základné vzdelanie nadobudol vo svojom rodisku, kde sa veľmi dobre učil najmä latinčinu. V roku 1641 vstúpil do parížskeho kláštora s cieľom venovať sa modlitbám. Mníšsky život ho však neuspokojoval o nič viac, než predchádzajúce štúdiá. Oceňoval snáď iba posvätné ticho, ktoré mu umožňovalo naplno sa venovať čítaniu, jeho najobľúbenejšiemu koníčku. Po osemnástich mesiacoch mladý La Fontaine kláštor opustil a opätovne sa pustil do vzdelávania. Štúdium práva úspešne ukončil ziskom titulu v roku 1649 v Paríži. V priebehu štúdií sa musel podrobiť vôli svojho otca a ako dvadsaťšesťročný sa oženil so štrnásťročnou Marie Héricartovou. Manželstvo napriek narodeniu syna Charlesa nebolo šťastné.

V roku 1652 La Fontaine prebral prácu svojho otca a stal sa správcom vôd a lesov v Château-Thierry. Úsilie a snaha mu vydržali až do roku 1672, kedy sa ťažkej úlohy vzdal. Povinnosti mu totiž nedovoľovali venovať sa literárnej tvorbe, čítaniu poézie a stretávaniu sa s priateľmi v Paríži. Následne vstúpil do služieb váženého Nicolasa Fouqueta, generálneho prokurátora francúzskeho parlamentu, ktorému venoval asi 30 básní zo svojho diela. Spisovateľ ostal verným stúpencom Fouqueta aj po jeho politickom páde, čo vyvolalo nevôľu u vtedajšieho panovníka Ľudovíta XIV. V roku 1684 sa La Fontaine stal členom Francúzskej akadémie (Académie française). Svojej práci sa venoval mimoriadne zanietene, údajne nevynechal ani jedno stretnutie akademikov. Bol známy ako vášnivý ochranca rigidných pravidiel francúzskeho pravopisu.

Bájky Jeana de La Fontainea tvoria hlavné poetické dielo klasicizmu a patria medzi klenoty francúzskej literatúry. Boli komponované skôr ako malé drámy s výraznou alegorickosťou. Tento rys podával živý obraz francúzskej spoločnosti 17. storočia, pričom autor diela aktualizoval podľa vývoja a potrieb spoločenskej kritiky. Jeho cieľom bolo tiež dodať tomuto žánru vysokú hodnotu a dôležitosť, pretože bájky dovtedy neboli vôbec významné a boli určené len pre školské cvičenia v rétorike a latinčine.

Ku koncu života písal prevažne náboženské verše. V roku 1692 ťažko ochorel, zrejme na tuberkulózu. Jean de La Fontaine zomrel 13. apríla 1695 v Paríži vo Francúzsku.