Banské múzeum v prírode ponúka lákavú možnosť sfárať do podzemia

Viac ako 1,3 milióna ľudí navštívilo za viac ako 40 rokov od svojho vzniku Banské múzeum v prírode, ktoré v Banskej Štiavnici všetci poznajú aj ako skanzen. Múzeum, ktoré je ôsmou expozíciou Slovenského banského múzea s atraktívnou možnosťou sfárať do podzemia, je v súčasnosti jednou z najvyhľadávanejších zaujímavostí v meste. O jeho obľúbenosti svedčí aj fakt, že sa často ocitá v programe návštev rôznych významných osobností.

Banské múzeum v prírode je členené na dve časti. Tú povrchovú tvoria viaceré banícke objekty, ktoré sem boli presťahované z iných lokalít. Ide napríklad o vstupný objekt, ktorý je replikou budovy tzv. konského gápľa. Budova šachty Žofia, ktorá bola presťahovaná z Banskej Belej, či budova šachty Mária pochádzajúca z banskoštiavnickej časti Podsitnianska. "Vo vnútri budovy, ktorej súčasťou je aj ťažná veža, môžu návštevníci vidieť ťažný stroj so zaujímavým princípom pohonu, tzv. vodnostĺpcový ťažný stroj," priblížil vedúci banského múzea Ondrej Michna.

Druhú časť skanzenu tvorí podzemná expozícia, ktorá je medzi návštevníkmi najatraktívnejšia. V ochranných oblekoch a so svietidlami v ruke sa totiž v rámci nej dostanú do priestorov, ktoré boli razené pred niekoľkými storočiami a na vlastnej koži môžu pocítiť, aké to je pohybovať sa a pracovať v hĺbke približne 50 metrov pod zemským povrchom. Po vstupe cez ústie štôlne Bartolomej sa v rámci 1200-metrovej prehliadky prejdú po dvoch najvrchnejších obzoroch (Ján a Bartolomej) šachty Ondrej, ktorá mala celkovo hĺbku 432 metrov a celkovo 14 obzorov.

Vstup do tejto časti skanzenu by si mali návštevníci dobre zvážiť, na čo sú pracovníkmi upozorňovaní vopred. Podľa Michnu sa totiž nie raz stalo, že po vstupe do podzemných priestorov, ktoré sú stiesnené, sa niektorí návštevníci po chvíli chceli vrátiť na denné svetlo. Pracovníci skanzenu myslia aj na túto možnosť a veľké skupiny preto vedú vždy dvaja lektori.

Najužšiu časť celej prehliadky nazývajú kresanicu. Podľa Michnu ide o spojovaciu chodbu, tzv. prekop, ktorý spája dve žily navzájom. Má lichobežníkový prierez a pomerne hladké steny. Razený bol základnými baníckymi nástrojmi - želiezkom a kladivom. Podľa dostupných prameňov spravili dvaja baníci za rok 10 až 12 metrov takejto chodby.

"Ide o najužší priestor, kde zatiaľ prešli všetci. Mali sme tu však zaujímavú návštevu z jednej anglickej cestovky, ktorá má veľa klientov z Ameriky. Keď sme prešli týmto priestorom, tak sa ma opýtali, či sa už stalo, že sa tam niekto kvôli objemu zasekol, lebo oni majú amerických klientov, ktorí sú objemnejší. Neviem, či ich moja odpoveď veľmi nepovzbudila, ale odvtedy sa neozvali," zaspomínal si s úsmevom Michna, ktorý sa osobne stará aj o bezpečnosť návštevníkov. Každé ráno pred vstupom ľudí prejde celú expozíciu osobne a skontroluje, či je všetko v poriadku.

Banské múzeum je vybudované na závode šachty Ondrej, ktorá fungovala od konca 17. storočia až do 20. rokov 20. storočia a v roku 1925 bola definitívne zlikvidovaná. So sprístupňovaním podzemných priestorov a budovaním povrchových priestorov sa začalo v roku 1965, no a prvých návštevníkov privítali v skanzene v roku 1974. V budúcnosti majú podľa Michnu ambíciu spraviť podzemnú časť expozície pre návštevníkov ešte lákavejšiu a viac interaktívnu.