M.Thyssenová obhajovala revíziu smernice o vysielaní pracovníkov

Eurokomisárka pre zamestnanosť, sociálne veci, zručnosti a pracovnú mobilitu Marianne Thyssenová dnes v Bratislave pred zástupcami národných parlamentov krajín Európskej únie (EÚ) obhajovala návrh Európskej komisie (EK) na revíziu smernice z roku 1996 o vysielaní pracovníkov.

Thyssenová vystúpila s prejavom o sociálnom rozmere EÚ na zasadnutí výborov národných parlamentov zaoberajúcich sa záležitosťami únie (COSAC), konajúcom sa pod taktovkou slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie.

Komisia v marci prostredníctvom revidovanej smernice navrhla zaviesť rovnaké pravidlá odmeňovania za rovnakú prácu na rovnakej pracovnej pozícii. Komisárka pripomenula, že parlamenty v 11 krajinách, vrátane Slovenska, vydali odôvodnené stanoviská vyjadrujúce obavy ohľadom revízie smernice o vysielaných pracovníkoch. Komisia to vníma ako vystavenie "žltej karty", čo chce zmeniť, aby do konca leta mohla prijať potrebný legislatívny návrh.

Thyssenová priznala, že tento signál berie "veľmi vážne". Podľa nej exekutíva EÚ podrobne analyzovala odôvodnené stanoviská a privítala príležitosť diskutovať o nich na bratislavskom podujatí.

Komisia v jej mene ponúkla odpoveď na tri najbežnejšie námietky z odôvodnených stanovísk národných parlamentov.

Prvým z nich je, že túto otázku netreba riešiť na úrovni EÚ, že problémy vyskytujúce sa v súvislosti s vysielaním pracovníkov sú najlepšie ošetrené na národnej úrovni. Thyssenová oponovala tvrdením, že vysielanie pracovníkov má cezhraničnú povahu, práva a povinnosti majú krajiny z oboch strán hranice, pričom pravidlá v tejto oblasti sú najlepšie riešenie na celoúnijnej úrovni. Podľa nej dosiahnutie rovnakých podmienok pre poskytovateľov služieb a zaistenie primeranej ochrany vyslaných pracovníkov nemôže byť účinne dosiahnuté iba krokmi na vnútroštátnej úrovni. Ak by členské štáty konali jednostranne, viedlo by to k fragmentácii vnútorného trhu so službami.

"Môj návrh má za cieľ doplniť existujúce smernice EÚ, a to možno dosiahnuť len prostredníctvom právnych predpisov EÚ," uviedla.

Druhý bod pre nespokojnosť niektorých národných parlamentov bol ten, že návrh revidovanej smernice by bol v rozpore s právomocou členských štátov stanoviť výšku platov a riadiť pracovné vzťahy.

"Môžem vás uistiť, že to nie je tento prípad," zdôraznila komisárka. Dodala, že pravidlá týkajúce sa odmien a organizovanie pracovných vzťahov sú vždy v kompetencii jednotlivých členských štátov. Návrh EK neharmonizuje mzdy či nastavenie mzdových systémov. Revidovaná smernica má zabezpečiť iba to, aby záväzné pravidlá o odmeňovaní platné v členskom štáte, kde svoju činnosť vykonávajú vysielaní pracovníci platili rovnako pre nich ako aj pre domácich zamestnancov tohto štátu únie.

Do tretice je podľa Thyssenovej problémom národných parlamentov obava, že revidovaná smernica obmedzí voľný pohyb služieb, čo povedie k odstráneniu konkurenčnej výhody krajín s nižšími mzdami.

Komisárka vysvetlila, že tieto obavy nie sú spojené s princípom subsidiarity, netýkajú sa otázky či treba konať na celoeurópskej úrovni, ale týkajú sa možného dosahu navrhovaných opatrení.

"Nechápem, ako by jasnejšie a spravodlivejšie pravidlá pre vysielanie pracovníkov mohli obmedzovať voľný pohyb služieb... Vnútorný trh v EÚ nie je trhom bez pravidiel. Treba prijať pravidlá pre organizovanie voľného pohybu služieb spôsobom, ktorý bude spravodlivý pre všetkých. Mať jasné a spravodlivé pravidlá na mieste zabezpečí, že budeme mať aj naďalej podporu ľudí pre vnútorný trh. Bez tejto podpory vnútorný trh neprežije, a už vôbec sa nebude prehlbovať," skonštatovala komisárka.

Thyssenová situáciu opísala tak, že návrh EK zníži, ale neodstráni úplne rozdiely v celkových nákladoch práce medzi zahraničnými a miestnymi firmami. Dane a príspevky na sociálne zabezpečenie budú aj naďalej záležitosťou domovskej krajiny vysielaných pracovníkov. Dopyt po vysielaní pracovníkov bude stále riadený nedostatkom pracovných síl a zručností v krajinách s vyššou úrovňou miezd a podniky budú aj naďalej súťažiť kvalitou svojich služieb, produktivitou a špecializáciou.