Zakladateľ modernej lyriky Ivan Krasko bol chemickým inžinierom
Ivan Krasko, vlastným menom Ján Botto, bol vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského symbolizmu, významným básnikom európskeho symbolizmu.
Bol zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského symbolizmu, významným básnikom európskeho symbolizmu.
Ivan Krasko, vlastným menom Ján Botto, pochádzal z roľníckej rodiny, jeho vzdialeným príbuzným bol popredný slovenský romantický básnik, štúrovec Ján Botto.
Zaujal už prvou básnickou zbierkou Nox et solitudo. Jeho filozofické verše i intímna lyrika vyvrcholili v zbierke Verše, v ktorej vyjadril pocity ľudskej osamelosti, vyhnanstva, ale aj vieru v príchod národnej slobody. Jeho poéziu preložili do viacerých jazykov.
Svojimi dvoma básnickými zbierkami začal novú etapu v slovenskej novodobej lyrike. Jeho básne sa zakladajú na osobnom zážitku, venuje sa v nich problematike sociálnej nespravodlivosti, pomaďarčovania a zotročovania slovenského národa, pasivity mladej generácie. V poézii vyjadril tiež svoj osobný smútok, pričom zo sklamaní neviní len ženu, ale aj chladnú neosobnú spoločnosť. Na jeho tvorbu mali veľký vplyv hlavne francúzski symbolisti, ktorí sa v tom čase presadili v Európe. Svoje básne publikoval Ivan Krasko aj pod pseudonymom Janko Cigáň a Bohdana J. Potokinová. Je aj autorom próz Naši, Svadba, Almužna a novely List mŕtvemu. Jeho poéziu preložili do viacerých jazykov. On sám prekladal z tvorby rumunského básnika Mihaia Eminesca a z nemeckej literatúry.
Narodil sa 12. júla 1876 v Lukovištiach. Základnú školu absolvoval v rodnej obci, stredoškolské štúdiá zavŕšil v roku 1896 maturitou na gymnáziu v rumunskom meste Brašov. V roku 1900 sa prihlásil na štúdium chemického inžinierstva na Českom vysokom učení technickom (ČVUT) v českej Prahe, ktoré úspešne ukončil v roku 1905. V Prahe sa aktívne zapojil do činnosti známeho študentského spolku Detvan.
Istý čas pracoval ako chemik v českej dedine Klobouky, neskôr v chemickej továrni v Slanom, tiež v Čechách. V roku 1914 narukoval na východný front, po ukončení prvej svetovej vojny v roku 1918 začal pracovať v administratívnych službách v Československej republike (ČSR) a stal sa parlamentným poslancom, neskôr aj senátorom za agrárnu stranu. V občianskom povolaní sa venoval vedeckej práci v oblasti chémie, v roku 1923 mu udelili titul doktora technických vied. Žil prevažne v Bratislave, v roku 1943 sa presťahoval do Piešťan.
Básnik Ivan Krasko zomrel 3. marca 1958 v Bratislave, pochovaný je v rodných Lukovištiach. Dožil sa takmer 82 rokov.
Literárny fond udeľuje od roku 1955 debutujúcim autorom čestnú literárnu Cenu Ivana Kraska. V rumunskom Nadlaku pôsobí Kultúrna a vedecká spoločnosť nesúca jeho meno.
Zomrel známy slovenský psychológ Štefan Matula
V utorok ráno zomrel známy slovenský psychológ Štefan Matula. Na sociálnej sieti o tom informuje Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, v ktorom v minulosti pôsobil.
Správa TANAP-u odmieta, že má v úmysle zničiť bobrie hrádze v Javorovej doline
Správa Tatranského národného parku (TANAP) odmieta obvinenia aktivistov združených v My sme les, že má v úmysle zničiť bobrie hrádze pri Tatranskej Javorine.
Policajti sa nepodieľali na zabití človeka bez domova v Bratislave
Vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby (ÚIS) vylúčil, že by sa policajti podieľali na fyzickom útoku na človeka bez domova v Bratislave, ktorý zomrel.
Ministerstvo kultúry vyhlásilo výberové konanie na post generálneho riaditeľa SNG
Ministerstvo kultúry SR vyhlásilo výberové konanie na post generálneho riaditeľa Slovenskej národnej galérie. Kandidáti sa môžu prihlásiť do 13. februára.
Pri Badíne došlo k nehode nákladného auta a dodávky, R1 je tam neprejazdná
Na rýchlostnej ceste R1 pri Badíne v okrese Banská Bystrica došlo v utorok popoludní k dopravnej nehode nákladného vozidla s dodávkou.