Zakladateľ modernej lyriky Ivan Krasko bol chemickým inžinierom

Básnik, publicista, prekladateľ, chemický inžinier Ivan Krasko sa narodil v Lukovištiach pred 140 rokmi 12. júla.

Bol zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského symbolizmu, významným básnikom európskeho symbolizmu.

Ivan Krasko, vlastným menom Ján Botto, pochádzal z roľníckej rodiny, jeho vzdialeným príbuzným bol popredný slovenský romantický básnik, štúrovec Ján Botto.

Zaujal už prvou básnickou zbierkou Nox et solitudo. Jeho filozofické verše i intímna lyrika vyvrcholili v zbierke Verše, v ktorej vyjadril pocity ľudskej osamelosti, vyhnanstva, ale aj vieru v príchod národnej slobody. Jeho poéziu preložili do viacerých jazykov.

Svojimi dvoma básnickými zbierkami začal novú etapu v slovenskej novodobej lyrike. Jeho básne sa zakladajú na osobnom zážitku, venuje sa v nich problematike sociálnej nespravodlivosti, pomaďarčovania a zotročovania slovenského národa, pasivity mladej generácie. V poézii vyjadril tiež svoj osobný smútok, pričom zo sklamaní neviní len ženu, ale aj chladnú neosobnú spoločnosť. Na jeho tvorbu mali veľký vplyv hlavne francúzski symbolisti, ktorí sa v tom čase presadili v Európe. Svoje básne publikoval Ivan Krasko aj pod pseudonymom Janko Cigáň a Bohdana J. Potokinová. Je aj autorom próz Naši, Svadba, Almužna a novely List mŕtvemu. Jeho poéziu preložili do viacerých jazykov. On sám prekladal z tvorby rumunského básnika Mihaia Eminesca a z nemeckej literatúry.

Narodil sa 12. júla 1876 v Lukovištiach. Základnú školu absolvoval v rodnej obci, stredoškolské štúdiá zavŕšil v roku 1896 maturitou na gymnáziu v rumunskom meste Brašov. V roku 1900 sa prihlásil na štúdium chemického inžinierstva na Českom vysokom učení technickom (ČVUT) v českej Prahe, ktoré úspešne ukončil v roku 1905. V Prahe sa aktívne zapojil do činnosti známeho študentského spolku Detvan.

Istý čas pracoval ako chemik v českej dedine Klobouky, neskôr v chemickej továrni v Slanom, tiež v Čechách. V roku 1914 narukoval na východný front, po ukončení prvej svetovej vojny v roku 1918 začal pracovať v administratívnych službách v Československej republike (ČSR) a stal sa parlamentným poslancom, neskôr aj senátorom za agrárnu stranu. V občianskom povolaní sa venoval vedeckej práci v oblasti chémie, v roku 1923 mu udelili titul doktora technických vied. Žil prevažne v Bratislave, v roku 1943 sa presťahoval do Piešťan.

Básnik Ivan Krasko zomrel 3. marca 1958 v Bratislave, pochovaný je v rodných Lukovištiach. Dožil sa takmer 82 rokov.

Literárny fond udeľuje od roku 1955 debutujúcim autorom čestnú literárnu Cenu Ivana Kraska. V rumunskom Nadlaku pôsobí Kultúrna a vedecká spoločnosť nesúca jeho meno.