Nálada európskych spotrebiteľov sa napriek utečeneckej kríze zlepšila

Nálada európskych spotrebiteľov sa aj napriek utečeneckej kríze, hrozbe terorizmu a hroziacemu odchodu Británie zlepšila. Podľa prieskumu nemeckej spoločnosti GfK sa nálada v 2. kvartáli zvýšila o 4,1 bodu na 13,1 bodu. Ide o najvyššiu hodnotu od marca 2008, keď index dosiahol 16,8 bodu. Ako informovala agentúra DPA, firma na základe požiadavky EÚ mesačne oslovuje 40 000 ľudí v 28 krajinách.

Britské referendum sa zatiaľ na výsledkoch prieskumu neodzrkadlilo, keďže v čase jeho konania (23. júna) bola už anketa uzatvorená. Prenos neistoty z finančných trhov na spotrebiteľov sa pravdepodobne prejaví až v nasledujúcom prieskume.

Výsledky prieskumu v druhom štvrťroku ovplyvnili najmä lokálne témy, napríklad, voľby v Rakúsku a Španielsku, sankcie voči Rusku, rokovania o novom záchrannom balíku pre Grécko či azylová politika v súvislosti s utečeneckou krízou. Z toho dôvodu sa očakávania spotrebiteľov v každej krajine vyvíjajú odlišne.

V Británii sa tak zhoršili očakávania ďalšieho vývoja hospodárstva, Taliani vzhľadom na prílev utečencov očakávajú pretrvanie ťažkej ekonomickej situácie. Vo Francúzsku sa nálada spotrebiteľov zlepšila, trvalé oživenie ekonomiky však neočakáva takmer žiadny z nich a Španieli v nadchádzajúcich mesiacoch očakávajú len mierny hospodársky rast.

Gréci sa obávajú tvrdých dôsledkov finančnej krízy. Hoci sa nálada Grékov v súvislosti s ďalším vývojom hospodárstva mierne zvýšila, "hodnota -44,8 bodu neponecháva pre optimizmus žiadny priestor", konštatuje GfK.

Nemci sú čoraz viac odkázaní na vlastnú prácu

Naproti tomu Nemci počítajú s citeľným zotavením hospodárstva, ich očakávania vzrástli o 17,5 bodu. Nálada v súvislosti s vývojom príjmov v júni dosiahla 59,6 bodu, čo predstavuje najvyššiu úroveň od znovuzjednotenia Nemecka v roku 1990. Dôvodom pre optimizmus je rastúca zamestnanosť, výhodné kolektívne zmluvy pre niektoré odvetvia a výrazné zvýšenie dôchodkov od 1. júla tohto roka.

Čoraz viac Nemcov je pri zabezpečovaní živobytia závislých od vlastnej práce. Podľa dlhodobého prehľadu, ktorý Spolkový štatistický úrad vypracoval ako základ demografického prieskumu, počet ľudí žijúcich z vlastných príjmov vlani vzrástol na 44,5 % zo 41 % v roku 2000. Informovala o tom agentúra DPA.

Podiel osôb, ktorých financujú rodinní príslušníci, napríklad, detí, klesol z 29,8 % na 24,8 %. Podiel dôchodcov sa mierne zvýšil o 0,7 % na 22,8 %. Sociálne dávky a podpora v nezamestnanosti boli hlavným príjmom pre 7,2 % obyvateľstva, čo za 15 rokov predstavuje zvýšenie o 0,6 %. Z vlastného majetku si mohla živobytie zabezpečiť najviac každá stá osoba.