Korčok rokoval s Timmermansom o potrebe EÚ vymaniť sa z tieňa brexitu

Hodnotenie aktivít prvého polovičného obdobia Európskej komisie (EK) a rokovanie o potrebe lepšej komunikácie lídrov EÚ s občanmi členských krajín budú hlavnými témami neformálneho zasadnutia Rady EÚ pre všeobecné záležitosti, ktoré sa uskutoční na budúci týždeň v Bratislave.

Štátny tajomník slovenského ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok to uviedol dnes v rozhovore pre TASR, ktorý poskytol krátko po pracovnom stretnutí s prvým podpredsedom EK Fransom Timmermansom.

Korčok spresnil, že ich rozhovor sa týkal dvoch zásadných vecí - potreby vymaniť sa spod tlaku udalostí, ktoré prinieslo britské referendum o vystúpení z EÚ, a "triezvo" zhodnotiť doterajšie aktivity EK, v druhom rade sa zamyslieť nad efektívnejšou komunikáciou inštitúcií EÚ a politikov s európskymi občanmi.

"Posledný mesiac bol zatienený výsledkom (britského) referenda. Musíme sa dostať aj k bežnej agende a v Bratislave by sme si chceli povedať, čo sme za posledné dva roky s napĺňaním priorít povedali," uviedol Korčok s odkazom na strategickú agendu exekutívy EÚ.

Pripomenul, že v kontexte súčasného diania sa potrebujú aj samotní lídri ubezpečiť, že nie všetko je zlé, čo sa podarilo dosiahnuť. Naopak, vo vecnej rovine treba poukázať na to, že priority sú nastavené správne. Korčok dodal, že veľa vecí sa už dosiahlo, či už v oblasti vnútorného trhu, energetickej únie a vo finančnej oblasti.

Druhou témou budúcotýždňového rokovania európskych diplomatov v Bratislave budú podľa Korčoka debaty o tom, či sú členské štáty EÚ schopné dostatočným spôsobom komunikovať európsku agendu a potreba prijatia strategickej a silnej politickej komunikácie smerom k občanom.

"Musíme si tak trochu priznať, že sa im to nedarí a spôsobuje to, že pre obyčajných ľudí sa Brusel zdá vzdialený a mnoho pozitívnych vecí sa stráca v nejakom technickom jazyku. Potom sa zdá, že EÚ zaťažuje ľudí reguláciami a usmerneniami a doslova pomedzi prsty unikajú podstatné veci," zhodnotil situáciu Korčok. Dodal, že sa dá očakávať, že ministri nastolia, aby toto bola aj jednou z tém neformálneho summitu EÚ v Bratislave v polovici septembra.

Podľa Korčoka novú komunikačnú stratégiu na úrovni EÚ možno rozdeliť do dvoch fáz, keď v tej prvej si musia samotní lídri priznať, že nemôžu komunikáciu o európskej agende ponechať iba na euroinštitúcie, pretože občania počúvajú skôr svojich národných politikov, ktorí sú im najbližší.

"Keď sú pozitívne veci, ktoré ako keby prijímal Brusel, ale na tom majú účasť aj členské štáty, tak treba o tom komunikovať aj doma, častejšie, aby sa posolstvo pozitívnych vecí dostalo k občanovi," zdôraznil Korčok. Zároveň spresnil, že EÚ nemá na mysli nejakú "PR-kampaň", ktorá by európsky problém s deficitom komunikácie nevyriešila.

Korčok mal po rokovaní s Timmermansom vystúpenie ohľadne priorít slovenského predsedníctva v Rade EÚ na pôde Európskeho sociálneho a hospodárskeho výboru (ESHV). Toto vystúpenie podľa neho zapadá do stratégie širšej komunikácie s občanmi Európy, lebo EHSV, ako poradný orgán EÚ, zabezpečuje premostenie k občanom tým, že združuje európskych zamestnávateľov, ale prostredníctvom odborov aj zamestnancov, a tiež záujmové skupiny a mimovládne organizácie.

Korčok pripomenul, že jeho dnešným vystúpením v EHSV a vo štvrtok poslednými dvoma vystúpeniami členov vlády SR pred poslancami Európskeho parlamentu, sa ukončí široký proces predstavovania priorít slovenského predsedníctva v inštitúciách EÚ.