Ceny rezidenčných nehnuteľností medziročne vzrástli v 25 krajinách

Ceny nehnuteľností určených na bývanie v eurozóne vzrástli v prvom štvrťroku medziročne o 3 %. V celej Európskej únii bol rast výraznejší, a to na úrovni 4 %. Slovensko sa umiestnilo nad európskym priemerom, keď ceny domov a bytov stúpli medziročne o 5 %. Vyplýva to z aktuálnej analýzy Poštovej banky na základe údajov európskeho štatistického úradu Eurostat.

Zdraženie rezidenčných nehnuteľností na Slovensku je podľa Eurostatu vyššie, ako ukázali údaje Národnej banky Slovenska (NBS), ktoré z dôvodu odlišnej metodiky hovoria o nižšom, 1-% raste cien. "Trendy vývoja sú podľa výpočtov oboch inštitúcií podobné. V prepočte sú slovenské nehnuteľnosti aj naďalej až o takmer pätinu lacnejšie ako v čase realitného boomu v roku 2008," zhodnotila analytička Poštovej banky Dominika Ondrová.

Priemerná cena nehnuteľností bola podľa NBS v prvom štvrťroku na úrovni 1238 eur za štvorcový meter (m2). Najdrahšie domy a byty boli štandardne v Bratislavskom kraji s priemernou cenou 1725 eur za m2, teda až o zhruba dve pätiny vyššou ako slovenský priemer. Naopak, najlacnejšie, za 551 eur, sa dal štvorcový meter kúpiť v Nitrianskom kraji.

Slovákom, ktorí si chcú zaobstarať nehnuteľnosť na druhej strane hraníc, aktuálne nehrá do karát situácia v susednom Maďarsku, kde ceny bytov a domov medziročne vzrástli až o vyše 15 %. Ide o najvyšší rast spomedzi všetkých krajín únie. Podobne je na tom Rakúsko, ktoré vykázalo druhé najvýraznejšie zvýšenie cien na úrovni 13,4 %. Drahšie ako v úvode roka 2015 však boli aj nehnuteľnosti v Českej republike a Poľsku, a to o 4,5 %, respektíve o 1 %. "Tempo rastu cien rezidenčných nehnuteľností ale bolo v týchto dvoch susedných krajinách nižšie ako na Slovensku," zdôraznila Ondrová.

Realitný trh podľa nej pokračuje v oživovaní aj naprieč Európou. Rast cien nehnuteľností určených na bývanie totiž zaznamenalo celkovo 25 krajín spomedzi 27 členov EÚ, za ktoré boli údaje dostupné. Dvojciferný rast však okrem Maďarska a Rakúska nastal už len vo Švédsku.

"Z nepatrného rastu cien nehnuteľností do 1 %, sa môžu tešiť v Chorvátsku, Slovinsku, ale aj vo Francúzsku a Fínsku. Najväčší dôvod na radosť, v prípade, že uvažujú o kúpe vlastnej nehnuteľnosti, majú Taliani a Cyperčania," priblížila analytička. Práve Taliansko a Cyprus sú jediné krajiny únie, v ktorých ceny rezidenčných nehnuteľností medziročne klesli, v prvom kvartáli zhodne o 1,2 %.

Rekordne nízke úrokové sadzby na úveroch na bývanie, priaznivý vývoj v slovenskej ekonomike, klesajúcu nezamestnanosť či rastúce mzdy zamestnancov označila Ondrová za hlavné faktory, ktoré budú ovplyvňovať situáciu na realitnom trhu aj v nadchádzajúcom období. "Preto predpokladáme, že ceny nehnuteľností budú ďalej mieriť nahor. Extrémne zvyšovanie cien nehnuteľností však neočakávame," uviedla s tým, že rast cien bude aj naďalej brzdiť pomerne vysoká miera nezamestnanosti.