Gréci majú aj rok po kríze stále pocit, že sú vydaní napospas osudu

Uplynul už rok od dramatických udalostí v Grécku, keď sa krajina ocitla na pokraji bankrotu a hrozil jej odchod z eurozóny. Vláda sa nakoniec dohodla s veriteľmi na treťom záchrannom balíku, ale mnohí Gréci majú stále pocit, že ich krajina je vydaná napospas osudu, prítomnosť je neutešená a budúcnosť pochmúrna, konštatuje agentúra AFP.

Leto 2015 v ničom nezaostalo za antickou drámou. Grécka ľavicová vláda na čele s premiérom Alexisom Tsiprasom, ktorý v januári 2015 zvíťazil vo voľbách vďaka sľubom, že zruší úsporné opatrenia a bude žiadať veriteľov, aby odpísali Grécku dlhy, sa s vervou pustila do boja proti Európskej únii (EÚ), Európskej centrálnej banke (ECB) a Medzinárodnému menovému fondu (MMF).

Po piatich mesiacoch "odporu" Tsipras a jeho "spolubojovník", vtedajší minister financií Janis Varufakis, konflikt s veriteľmi vyostrili na maximum. Odmietali akékoľvek reformy a vytrvalo žiadali zmazanie dlhov.

Ale EÚ, ECB a MMF neustúpili. Grékom začali vlani v júni dochádzať peniaze. No Tsipras namiesto toho, aby sa pokúsil o kompromis, ohromil svet vypísaním referenda o dohode o reformách, ktorú Grécku predložili veritelia. Referendum sa uskutočnilo 5. júla a drvivá väčšina voličov, presnejšie 62 %, dohodu odmietla.

Podpora voličov však Tsiprasovi nepomohla. Veritelia mu ďalšie peniaze neposlali. Ľudia vzali banky útokom. Vláda ich musela zatvoriť, obmedziť výbery z bankomatov a zaviesť kontrolu kapitálu.

Tsipras nakoniec urobil dramatický obrat, zbavil sa Varufakisa, namiesto neho vymenoval za ministra financií oveľa umiernenejšieho Euklida Tsakalotosa a o necelý týždeň neskôr podpísal s veriteľmi dohodu o treťom záchrannom balíku vo výške 86 miliárd eur. A dokonca s ešte tvrdšími podmienkami, ako od neho žiadali predtým, pretože situácia v gréckej ekonomike sa medzitým rapídne zhoršila.

Úver je na tri roky a Gréci dostanú ďalšiu splátku vždy až po tom, keď splnia všetky úlohy, teda keď zavedú požadované reformy a úsporné opatrenia. Atény už museli zvýšiť dane a znížiť výdavky, vrátane výdavkov na dôchodky. To vyvolalo sociálne nepokoje. Tsipras tak musí neustále obhajovať svoju pozíciu ľavicového politika. A situáciu v Grécku ešte zhoršuje migračná kríza.

EÚ už vyplatila Grécku z úveru 30 miliárd eur a začala dokonca s vládou v Aténach rokovať o zmiernení dlhu, ktorý sa už vyšplhal na 182 % hrubého domáceho produktu (HDP).

"Grécko dosiahlo dôležitý míľnik," vyhlásil minulý mesiac predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker.

Šéf záchranného fondu eurozóny Klaus Regling je však menej žoviálny a posťažoval sa, že Grékom trvalo deväť mesiacov, namiesto troch, kým splnili všetky úlohy a veritelia mohli konečne uzavrieť prvú revíziu plnenia podmienok úveru.

Tsipras napriek všetkému tvrdí, že zostáva verný "ľavicovým princípom". A vlaňajšie referendum, v ktorom Gréci odmietli podmienky veriteľov, označil za "vznešený skutok namierený proti pohlavárom z eurozóny".

Politológ Jorgos Sefertzis označil spôsob Tsiprasovej politiky, keď na jednej strane tvrdo vyjednáva a zároveň dopustí, aby sa reformy vliekli, čo brzdí uzdravenie ekonomiky, za jeho najväčšiu chybu.

Podľa odhadu EK sa výkon gréckej ekonomiky tento rok zníži o 0,3 %. Grécke hospodárstvo vytrvalo klesá od roku 2009 s výnimkou roka 2014, keď nakrátko ožilo, aby znova zamierilo nadol.

Recesia gréckej ekonomiky však vyvoláva frustráciu nielen domácich obyvateľov, ale aj európskych partnerov, ktorí krajine poskytli pomoc.

Vláde v Aténach pritom hrozí, že bude musieť znova znížiť dôchodky, sociálne príspevky a zvýšiť dane, ak sa jej nepodarí splniť fiškálne ciele, na ktorých sa dohodla s veriteľmi, a dosiahnuť primárny rozpočtový prebytok na úrovni 3,5 % HDP do roku 2018. To môže viesť k predčasným voľbám a ľudia už začínajú mať Tsiprasa plné zuby.