Všeľudské ideály a šťastie iného jednotlivca sú v tieni

V porovnaní s naším výročným hodnotením medzinárodnej situácie z 2. apríla 2016, ktoré bolo zverejnené prostredníctvom TASR a ďalších médií, tak sa nič nezmenilo. Výnimkou by sa mohli javiť názory z americko-ruských rokovaní o vojne v Sýrii. Šéfovia diplomacie J. Kerry a S. Lavrov majú jedinečnú príležitosť, aby obnovili mierové podmienky pre život v tejto krajine. A nielen to, schopnosťou konať rozhodne by mohli obnoviť také vzťahy, ktoré by boli dôstojné pre našu civilizáciu, a potvrdili by celému svetu ich veľmocenskú zodpovednosť.

Je vskutku najvyšší čas, aby sa Spojené štáty a Rusko navrátili k tvorbe vzájomnej dôvery a dialógu. Bolo by to podnetné aj voči Číne, ktorá by takéto prejavy dozaista nielen podporila, ale aj presadzovala vo vzťahoch medzi národmi a ich štátmi. Nikto z rozumných ľudí totiž nepochybuje, a netreba ho ani presvedčovať, že od miery všestrannej spolupráce a bezpečnosť zaručujúcich vzťahov Spojených štátov, Ruska, Číny a EÚ závisí utváranie mierových podmienok pre život na planéte a možnosti ich rozširovania do vnútorne nepokojných štátov.

V dejinách je viac ako dosť poučení, kde sa končí snaha kohokoľvek o určujúcu pozíciu vo vzťahoch medzi štátmi, a z nej plynúcich nárokov. V pamäti sveta sú a stále bude nemecká cesta k svetovláde a desiatky miliónov jej ľudských obetí. Boli aj iné štáty s fašistickou diktatúrou a tiež s predstavou o svojej nadradenosti iným národom. Vtedy, kedykoľvek v minulosti, ako aj v súčasnosti sa k tomu dopracovali z titulu hospodárskej a sociálnej sily. Dnes je to predovšetkým na základe výsledkov svojho vedecko-technického potenciálu a jeho využitia vo vojenskej výrobe.

Nič podstatné sa vo svete nezmenilo, lebo pretrváva citeľná snaha o nadvládu v akejkoľvek forme, hľadanie a nachádzanie vonkajších nepriateľov, zdôvodňovanie nevyhnutnosti vojny ako takej. Za týmto všetkým je skrytá predstava o vlastnej jedinečnosti a vyvolenosti mať jedinú pravdu a rozhodovať proti všetkým v jej mene. Tak tomu bolo v doterajších dejinách, a napriek dvom svetovým vojnám a možnosti jadrovej konfrontácie, ktorá pre niektorých vodcov už nie je dnes vôbec neprijateľnou. V duchu tohto nebezpečného schematizmu sa väčšina politických lídrov správa a, žiaľ, aj koná spomalene, neefektívne a teda nezodpovedne.

Po tom čo sa dostali sa k moci a stratili pamäť, čo svojim voličom sľúbili. Žiaľ zatiaľ niet takej občianskej sily, ktorá by ich kontrolovala a v prípade neschopnosti riešiť aktuálne problémy zobrala na zodpovednosť. Za nedodržiavanie princípov EÚ ako takej, predovšetkým však princípu rovnosti členských štátov k štyrom pilierom spolupráce, no i rešpektovania štátnej a národnej suverenity. Z nádejného procesu, ktorý spustili R. Schuman, K. Adenauer, Ch. de Gaulle, F. Mitterand a H. Kohl, s cieľom výstavby spoločného domova európskych národov a ich štátov, máme ako súčasníci už len spomienky.

Je to neuveriteľné, že sme v situácii, keď sa zdôvodňuje a podporuje nepripravená a svojím spôsobom nebezpečná migrácia, pričom do štátov, z ktorej prichádza, sa dostávajú zbrane z vyspelého a demokratického sveta. Je tu už aj jednoznačná snaha niektorých štátov a konkrétnych lídrov o určujúce pozície v Európskej únii. Výsledkom jej predstaviteľov je pokračovanie nezabezpečenej, a teda neprijateľnej a väčšinou obyvateľstva neželanej migrácie. Je to ten najabsurdnejší príklad politického a sociálneho avanturizmu, ktorý nemá nič s ľudskosťou. Napokon, pôsobí deštrukčne na demokratické základy nášho európskeho domu. Tu sa musíme zastaviť a položiť oprávnené otázky.
Pokračuje sa v hospodárskom a sociálnom zbližovaní členských štátov EÚ? Podporuje sa v politickom a občianskom, kultúrnom a spoločenskom živote popri národných tradíciách európanstvo? Je Európska únia pripravená na vlastnú obranu pred neopodstatnenou migráciou, ako aj na postihy voči neplničom záväzkov za ochranu shengenského priestoru? Ako je to s informovanosťou občanov o chode - prevádzke a financovaní EÚ, osobitne eurofondov, o rokovaniach Európskej rady, Európskeho parlamentu a Európskej komisie?

Väčšina sveta a tým aj Európa sa veľmi-veľmi pomaly zbavuje autoritárstva a elitárstva nielen vo vlastnom živote, teda v jednotlivých štátoch, no i v spoločenstvách, v najrôznejších skupinách a tímoch, a, samozrejme, v rodinách a aj osobnom živote každého jednotlivca. Je to akoby odveký a naveky trvajúci problém, ospravedlňovaný a zdôvodňovaný samotnou podstatou človeka. I keď sa občas zjemňuje kozmeticky, ale navrch má stále práve táto sila, predovšetkým hospodárska, majetková spolu s informačnou, finančnou a vojenským potenciálom. Všeľudské ideály a šťastie iného jednotlivca ostávajú v tieni hrozby vojny.

Cielene a tiež zhodou okolností, trebárs uspokojením sa z toho, čo sa k lepšiemu v živote jednotlivca, národov a ich štátov menilo v Európe a v Európskej únii od polovice 90-tych rokov minulého storočia do konca prvého decénia 21. storočia, sa vyšvihli do všetkých oblastí života v tichosti aj s rinčaním praobyčajné bľabotanie, či priam tárajstvo s klamstvami, riťolezectvo malých lídrov k väčším a veľkým s duchovnou, no i materiálnou korupciou a vydávanie zbožných želaní za pravdu pravdúcu.

Faktom je, že všetko tu uvedené vyvoláva obavy, ba až strach, že sa mier skončí a predčasne aj so životom každého z nás. Politickí lídri si žijú vo svojich svetoch nezraniteľnosti, tak ako nikdy v moderných dejinách. O masy sa zaujímajú iba vtedy, keď vznikne kríza, ktorá by ich mohla pripraviť o pohodlie a pozíciu. Neuvedomujú si, že nenapredujeme. Sme vo vleku večne opakujúcich sa problémov, ktoré potrebujú okamžité a racionálne a možno aj chirurgické riešenia. Aj preto sú aktivisti mierového života v donkichotskom postavení.

Je tu tragédia v Nice, je tu pokus o štátny prevrat v Turecku, je tu strácanie sa informácií o pokračujúcej migrácii a o situácii v Sýrii, je tu nadbiehanie Veľkej Británii po referendovom rozhodnutí jej občanov vystúpiť z EÚ, je tu ničím neodôvodnené potľapkávanie sa a spokojnosť európskych lídrov. Aj Spojené národy sú v hlbokom pokoji, ale bez okrúhleho stola sa mier, a kvalitatívne nová bezpečnosť nášho sveta, a potom približovanie sa národov a ich štátov k podmienkam prijateľného života vo svete sa neudrží.

Odmietajme nič nehovoriace proklamácie, všakovaké ubezpečovania o dobrej vôli a kontrolujme to, čo politici robia pre riešenia konkrétnych problémov! Je to síce z našej strany takpovediac zbožné želanie, ale možno sa naplní, lebo medzi ľuďmi je stále dosť ľudí (demokraticky zmýšľajúcich).

Dr. Peter Kasalovský, predstaviteľ združenia NEF Hospodársky klub a spoluiniciátor a hovorca jeho Medzinárodného mierového výboru

Členovia Medzinárodného mierového výboru:
Doc. Ing. Peter Mihók, CSc., predseda SOPK a predseda Svetovej komorovej federácie
Genmjr. Ing. Svetozár Naďovič, bývalý náčelník Správy pre zabezpečenie odchodu sovietskych vojsk z ČSSR v rokoch 1990-1991, do rozdelenia ČSFR náčelník Hlavnej správy pozemných vojsk Československej armády a náčelník Štábu pozemných vojsk Armády SR do roku 1997
Prof. RNDr. Jozef Masarik, DrSc., dekan Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského
Rudolf Yong Mosny, PhD, podnikateľ, S QUARED, New York City, Ltd.USA

Text tohto vyhlásenia v angličtine bude dostupný na www.hospodarskyklub.sk najneskôr 22. júla 2016.