Novostavba hradného mosta v Nitre zateká a vyplavuje vápno

Novostavba nahradila historický barokový most, ktorý zbúrali 2. augusta 2011 na základe posudku statika, podľa ktorého bol príliš zasolený a nedal sa už zachrániť.

Na problémy poukazuje občianske združenie Klub priateľov starej Nitry. „Už v priebehu výstavby som upozorňoval na to, že je to práca nekvalitná a zrejme to robila firma nekompetentná. Už pri prvom oblúku vidno, že ho nevedeli ani správne založiť. Žiaľ, pripomienky nášho klubu neboli vôbec brané do úvahy a dnes vidíme výsledok – most je vo veľmi zlom technickom stave,“ povedal Jaroslav Duška z Klubu priateľov starej Nitry, ktorý pracuje roky v stavebníctve.

Most je podľa jeho názoru tak zatečený, že pár rokov mrazov ho môže poškodiť horšie, ako poškodili pôvodný most celé stáročia. Firma Jomakstav, s. r. o., ktorá most stavala, zaslala agentúre SITA stručné stanovisko: „Stavebné práce na predmetnej stavbe nie sú ukončené a spomínané problémy sú v štádiu riešenia.“
Video: Novostavba nitrianskeho hradného mosta zateká a vyplavuje vápno
O problémoch vie aj Krajský pamiatkový úrad v Nitre. Podľa vyjadrenia jeho riaditeľky Anny Valekovej sa urobili na zachovaných konštrukciách mosta úpravy zamerané na priebežné odsoľovanie, s očakávaným ukončením procesu v roku 2014. „Pokiaľ sa ukáže, že boli neúčinné, tak bude potrebné na základe analýzy prijať ďalšie opatrenia pre odstránenie nežiaduceho stavu,“ dodala. Most sa bude podľa jej slov aj omietať, a to „vo vhodne zvolenom odtieni okrovej farby“ na základe nálezu pôvodných omietok mosta a v nadväznosti na farebnú úpravu barokovej vstupnej brány.

Výstavba stála 400-tisíc eur, z toho polovicu zaplatilo Nitrianske biskupstvo ako vlastník mosta a druhú polovicu mesto Nitra. Podľa biskupstva sú za problémami s vlhkosťou poveternostné podmienky, ktoré sa nedajú ovplyvniť. „Samozrejme, že most sa zasoľuje, alebo skôr ide o vyplavovanie vápna z vápenno-cementovej malty (...), keď si uvedomíme, že okraje mosta vyčnievajúce nad vozovku sú v zime zahrnuté snehom, často aj s posypom, a teda nie je možné, aby do muriva vlhkosť nevnikala,“ napísal agentúre SITA ekonóm Biskupského úradu Nitra Martin Štofko. Ako ďalej dodal, tento proces, žiaľ, nevedia odstrániť. Zdôraznil, že most bol zrekonštruovaný podľa stavebného povolenia a postupov schválených všetkými kompetentnými inštitúciami.

Duška hovorí, že problémy na moste spôsobuje nedostatočná izolácia. Jediné, čo podľa jeho názoru pomôže, je demontovať celú vozovku až po podložie, urobiť kvalitnú izoláciu celej mostovky aj múrikov a potom položiť všetko naspäť. Štofko reagoval, že ak by šlo o to, spraviť most tak, aby bol kompletne vodotesný, mohol sa použiť betón a moderné izolácie. „Ale to by Klub priateľov starej Nitry namietal, že sa most nezrekonštruoval do svojej pôvodnej podoby,“ napísal vo svojom stanovisku. Róbert Dokupil z Klubu priateľov starej Nitry podotkol, že firma, ktorá chce budovať most, „by mala mať minimálne v rámci živnosti oprávnenie na budovanie cestných stavieb a mostov“.
Archeológovia našli románsku hradbu, je najstaršia na hrade

Románsku hradbu z 11. storočia našli archeológovia pri výskume v priestore bývalého parkoviska pred vstupom do Nitrianskeho hradu. Je to najstaršia kamenná stavba, ktorá sa na hrade našla.

Mohutný múr bol v minulosti široký viac ako tri metre a zachoval sa vo veľmi dobrom stave. Nitrianske biskupstvo chce vzácny nález zachovať a prezentovať verejnosti v rámci budovy, ktorú bude na tomto mieste stavať. Pôjde o podzemný objekt s kaviarňou a toaletami pre návštevníkov.

Ako povedal pre agentúru SITA riaditeľ Archeologického ústavu SAV v Nitre Matej Ruttkay, v takomto stave zachované románske hradné opevňovacie murivá sú zriedkavosťou, najmä v mestskom prostredí. „Sme veľmi radi, že múr budeme môcť aj prezentovať, pretože je to naozaj najstaršia kamenná stavba, ktorá existuje v priestore hradu. Okrem toho máme už len fragmenty iných stavieb, u ktorých nevieme presne identifikovať, k čomu patrili a s čím súviseli,“ skonštatoval.

Múr sa zachoval v dĺžke zhruba 30 metrov. V najvyšších miestach dosahuje tri metre. Nález takejto mohutnej stavby potvrdzuje význam Nitry, ktorá bola sídlom údelného kniežatstva a sídlili tu následníci uhorského trónu v 11. - 12. storočí. „Vďaka tomu, že to bolo vlastne druhé najdôležitejšie miesto Uhorska, bol aj vzhľad hradného kopca veľmi exkluzívny,“ povedal Ruttkay.

Nitriansky hrad bol v tom období oveľa rozsiahlejší ako dnes. Opevnený bol celý hradný kopec s rozlohou takmer deväť hektárov. „Určite patril k špičkám v strednej Európe,“ podčiarkol Ruttkay. Prezentácia románskej hradby bude ďalším čriepkom v mozaike už niekoľko rokov trvajúceho sprístupňovania histórie hradného kopca verejnosti. Ruttkay verí, že tieto aktivity biskupstva a archeológov pomáhajú zvyšovať záujem slovenskej aj zahraničnej verejnosti o Nitru.

Archeológovia sa pri výskume dostali po úroveň včasnouhorského valu z prelomu 10. - 11. storočia. Val v minulosti pozostával z celého radu drevených komôr vyplnených zeminou. „Zatiaľ sme na začiatku tohto objavu. Čakáme, že pod ním by sme mohli naraziť na fragmenty veľkomoravského opevnenia, ak budeme mať trochu šťastie. Ten pozostával z kamenných múrov, medzi ktorými boli drevené komory,“ dodal Ruttkay.

Video: Archeológovia našli románsku hradbu, je najstaršia na hrade