Tradičnú slovenskú kultúru ovplyvnili aj zvyky pastierov oviec

Tradičnú ľudovú kultúru na Slovensku vo veľkej miere ovplyvnil príchod ovčiarskej - valaskej kolonizácie na naše územie. Pôvodné obyvateľstvo si ich kultúru osvojilo, prevzalo a rozvinulo ju, uviedla pre TASR liptovská etnologička Iveta Zuskinová.

"I keď ovce sa na Slovensku chovali od stredoveku, valaská kolonizácia bola na našom území významným počinom. Ľudia spočiatku využívali z produkcie len mäso, vlnu a kože. Títo špeciálni ovčiari - valasi priniesli so sebou špecifickú kultúru, ktorá spočívala v profesionálnej starostlivosti o ovce. Ich hlavným prínosom bolo nielen vypásanie vysokohorských pasienkov, ale predovšetkým produkcia mlieka, z ktorého vedeli vyrobiť syr. Ten veľmi obohatil ľudové stravovanie slovenského obyvateľstva," vysvetlila.

Pastieri oviec prešli mnohými krajinami Európy. Na Slovensku sa podľa nej dodnes zachovalo najviac prvkov valaskej kultúry. Prejavuje sa to nielen v spôsobe života, ale aj v hudobnom a tanečnom folklóre, hre na píšťalky, gajdy a fujary. "Valaský tanec ovplyvnil celú tanečnú kultúru obyvateľov. Pastierske piesne sa stali veľmi obľúbenými v dedinských spoločenstvách. V staršom období, keď boli na dedinách zábavy, tak tí hudobníci boli najmä pastieri. Pri gajdách sa odbavila aj celá dedinská zábava," povedala etnologička s tým, že ovčiari boli mnohostranní, na Vianoce predvádzali aj betlehemskú hru.

Do slovenskej kultúry vstúpili aj ďalšie špeciálne znaky, artefakty, typické pre kultúru valachov. Napríklad ich odev či doplnky odevu. "Pastieri oviec sa síce obliekali podobne ako ľudia z lokalít ich pôsobenia, avšak ich šatstvo obsahovalo prvky, na základe ktorých sa na prvý pohľad odlišovali od bežného obyvateľstva," doplnila. Valasi nosievali široké, viacprackové opasky, kapsy, klobúky rôznych tvarov a výzdoby. "Gorali mali na klobúku mušličky a perá, v Liptove zas zdobili pastierov takzvané okovance. Bol to okovaný pás kože ozdobený rôznym spôsobom a liptovskí bačovia nosili mosadzné odlievané prstene, ktoré nemohol nosiť nik iný," skonštatovala.

Ďalšou významnou a zaujímavou oblasťou je podľa Zuskinovej ľudové umenie pastierov, predovšetkým črpáky a drevené nádoby na pitie žinčice. "Črpák je vyzdobený podľa toho, v akej oblasti ho vyrábajú. Každá oblasť na Slovensku má charakteristické znaky výzdoby," podotkla. Valasi si tiež vyrábali vlastný salašnícky riad - solničky, varešky, lopáre, ale aj hudobné nástroje či rôzne doplnky, ktoré do dnešného dňa vyrábajú rôzni ľudoví umelci. Práve tieto predmety si zo Slovenska často odnášajú turisti ako symbol slovenskej histórie a kultúry.

O histórii valaského chovu oviec na Slovensku či ovčiarstve ako špeciálnej forme zamestnania, ktorá obohatila ľudovú kultúru, sa záujemcovia dozvedia aj na výstave s názvom Ovčiari - Valasi, remeslo a kultúra v Slovenskom národnom múzeu - Múzeu Červený Kameň. "Naše Ovčiarske múzeum so sídlom v Liptovskom Hrádku spravuje cennú kolekciu zbierkových predmetov a medzi nimi aj cenné odevy ovčiarov z celého Slovenska. Táto kolekcia je veľmi cenným dokumentom toho, ako sa pastieri obliekali, aké boli charakteristické znaky ich odevu," dodala liptovská etnologička. Výstavu Ovčiarskeho múzea môžu návštevníci vidieť na hrade Červený Kameň do 1. marca 2017.