K návrhu nového protischránkového zákona prišlo 441 pripomienok

Ministerstvo spravodlivosti ukončilo pripomienkovanie nového zákona o registri partnerov verejného sektora, tzv. protischránkového zákona. Do štvrtkovej (21.7.) uzávierky prišlo podľa ministerského portálu slov-lex.sk celkom 441 pripomienok, z ktorých je pätina zásadných.

Nová právna norma, ktorá sa má stať pilierom boja proti korupcii, z dielne súčasnej vlády sa snaží zlepšiť transparentnosť pri nakladaní s verejnými zdrojmi. Definuje partnerov verejného sektora, čo bude každý, kto obchoduje so štátom. Podmienkou pri týchto obchodoch bude vlastnícky sa odkryť až na úroveň konečného užívateľa výhod.

Hovorca ministerstva Peter Bubla uviedol, že ďalší postup ministerstva bude závisieť od množstva a charakteru vznesených pripomienok a priebehu prípadných rozporových konaní. „Naďalej máme záujem na tom, aby materiál bol prerokovaný už na septembrovej schôdzi parlamentu a mohol byť účinný od 1.1.2017,“ deklaroval.

Beblavý: Zákon je nedôsledný

Zásadné pripomienky k zákonu, ktorý je tretím pokusom vlády Roberta Fica (Smer-SD) odkryť schránkové firmy pri obchode so štátom, podal i nezaradený poslanec Miroslav Beblavý. „Po ich zapracovaní by navrhovaný zákon mohol naozaj zamotať hlavu politikom a podnikateľom, ktorí chcú z anonymity vyciciavať verejné zdroje ako doteraz,“ zhodnotil.


Zákon navrhovaný bývalou straníckou kolegyňou Beblavého, ministerkou spravodlivosti Luciou Žitňanskou (Most-Híd), nepokrýva dôsledne oblasti, kde sa najviac „schránkuje“, domnieva sa poslanec. Nespadajú podeň verejní funkcionári pri podiele do 25 percent, čo podľa Beblavého umožňuje legálne schránky politikov pri menšinovom podiele.

V zákone mu chýbajú i poskytovatelia zdravotníckej starostlivosti a tí, čo odkupujú majetok, či robia veľké kontrakty so štátnymi podnikmi. Práve tu boli v minulosti najväčšie problémy, pripomenul Beblavý mýtny tender. „Rovnako netreba zabudnúť ani na veriteľov pri konkurzoch, kde boli práve pri kauze Váhostav schránkové firmy,“ doplnil.

Beblavý však predovšetkým kritizuje, že zákon síce sľubuje drakonické pokuty za klamanie, ale neupravuje kontrolu pri návrhoch na zápis do registra partnerov verejného sektora a podozreniach z falšovania. „Pri súčasnom znení je minimálna šanca, že by bol niekto niekedy podľa neho pokutovaný,“ uviedol.

Nedostatok navrhol odstrániť podrobným upravením kritérií pre postup advokátov pri kontrole skutočných majiteľov schránok. Žiada, aby pri podozreniach z falošných informácií správca musel, a nie mohol konať a aby bolo preverovanie pridelené náhodnému zákonnému sudcovi, nie podľa rozhodnutia predsedu súdu.
Žitňanská navrhuje, aby register partnerov vereného sektora viedol Okresný súd v Žiline. Beblavý si myslí, že by bolo vhodnejšie zveriť túto úlohu inštitúcii, ktorá na to má kapacitu a zdroje - Národnej banke Slovenska alebo Finančnej správe SR.

Napokon navrhol, aby živnostníci a jednoosobové eseročky nemuseli platiť advokátom poplatky za podanie návrhu do registra, ale návrh podávali sami. Beblavý jednak vidí nízke riziko, že by za nimi boli schránky a v prípade porušenia zákona je aj tak zrejmé, koho postihovať.