Na Podpoľaní záujem o tradície neutícha

"Aj keď sme v 90. rokoch zaznamenali menší odklon ľudí od folklóru, čo bolo dané otvorením sa väčšiemu množstvu voľnočasových aktivít, ako tomu bolo dovtedy, súbor to žiadnym spôsobom neohrozilo a záujem tancovať u nás a byť našim členom neupadol," povedal pre TASR šéf zvolenského folklórneho súboru (FS) Marína Ján Jamriška.

Snaha byť členom FS je dodnes evidentná najmä u tamojších detí či ich rodičov. "Už menej je to ale u mladých ľudí po strednej škole, ktorí sú dnes doslova zavalení študijnými či pracovnými povinnosťami a táto doba ich navyše láka aj na množstvo iných, nových činností," pripomenul. "Kedysi sme si mohli pri prechode z detského súboru do Maríny tanečníkov na konkurzoch vyberať, dnes už sme radi každému lepšiemu tanečníkovi s chuťou účinkovať," dodal.

Súbor má napriek tomu aj dnes asi 70 členov a má stálu scénu v železničiarskom kultúrnom dome, kde napríklad nemusí platiť prenájmy. "Aj napriek tomu sú dnes naším najväčším problémom práve financie," konštatoval folklorista.

O štátne dotácie musia prostredníctvom projektov tvrdo bojovať, dve percentá z daní sa majú už na budúci rok krátiť a sponzori sa dnes scvrkli na minimum. "Onedlho napríklad cestujeme na turné do Japonska. Dve tretiny všetkých nákladov si ale členovia súboru musia hradiť sami," povedal Jamriška s tým, že pred revolúciou chceli byť mladí ľudia v súbore aj preto, že sa mohli ľahko a lacno dostať na Západ, čo bolo vtedy vecou prestíže.

V Podpoľaní, ale aj v ostatných tradičných regiónoch Slovenska, je v posledných rokoch zrejmý aj príklon k pôvodným ľudovým remeslám. Záujem je nielen tieto remeslá udržiavať a prenášať na ďalšie generácie, ale aj zo strany bežnej populácie, ktorá na folklórnych festivaloch, jarmokoch alebo v obchodoch s ľudovým umením stále viac utráca za ručne robené výšivky, čipky, klobúky, pastierske kožené tašky, fujary, črpáky, keramiku...

Etnograf a riaditeľ Podpolianskeho osvetového strediska vo Zvolene Igor Danihel uviedol, že kupovať a vlastniť dnes výrobok zručného ľudového remeselníka je moderné. "V posledných rokoch sa to jednoducho nosí," povedal. Upozornil však na to, že nie všetko, čo dostať na jarmokoch a trhoch je aj také, čo sa môže hrdiť nálepkou "naše, ľudové či tradičné". Podľa neho sa už u nás udomácnilo veľa prvkov, ktoré nemajú s pôvodnou ľudovou kultúrou, remeslom či tradíciou vôbec nič spoločné. "Svet sa postupom času mení. To sa odráža aj na výrobkoch niektorých súčasných výrobcov, ktorí nie vždy idú v šľapajach starých remeselníkov a vnášajú do nášho umenia cudzorodé prvky. Za skutočne pôvodné sa môžu ešte pokladať predmety vyrobené našimi ľuďmi v 19. storočí. Ale napríklad už len premena pôvodných šindľových striech začiatkom 20. storočia na dedinských chalupách na plechové, tradíciu nerešpektovala," podotkol.