Ochota výrobných firiem SR zamestnať cudzincov rastie

Na Slovensku prudko rastie počet výrobných firiem, ktoré sú ochotné zamestnať zahraničných zamestnancov. Potvrdzuje to najnovší prieskum personálno-poradenskej spoločnosti McRoy Group, ktorí uskutočnila medzi 195 klientmi. Prijímaniu zahraničných pracovníkov sa nebráni až 98 % z nich. Vlani bolo cudzincov ochotných prijať 75 % oslovených výrobných firiem.

Málo pracovnej sily na Slovensku zvyšuje ochotu výrobných spoločností obzerať sa po zamestnancoch zo zahraničia. "Nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily na Slovensku sa tak dostal do štádia, že prakticky neexistujú priemyselné firmy, ktoré by si mohli dovoliť úplne vylúčiť zamestnávanie ľudí zo zahraničia," tvrdí manažér spoločnosti Branislav Holík.

Počet klientov McRoy Group, ktorí využívajú zahraničnú pracovnú silu, sa dokonca medziročne približne strojnásobil. "Očakávame pritom, že tento počet bude naďalej rásť. Už teraz máme indície, že oproti súčasnému stavu sa môže do konca roka zdvojnásobiť," predpokladá Holík.

Najväčší záujem o cudzincov je vo výrobných firmách, ktoré pôsobia v Bratislavskom, Trnavskom a Nitrianskom kraji, kde je nedostatok pracovnej sily najvypuklejší. Na druhej strane, najnižší dopyt je v Košickom a Prešovskom kraji, za ktorými nasleduje región Banskej Bystrice.

Najväčší dopyt je po ľuďoch z krajín EÚ, pre ktorých je slovenský pracovný trh otvorený. Ako uviedla spoločnosť, záujem je predovšetkým o Rumunov, ale aj Maďarov, Čechov či Poliakov. Práve Rumuni však tvoria najpočetnejšiu skupinu zahraničných pracovníkov, ktorí na Slovensko v poslednom období prišli. "Nezamestnanosť v Rumunsku je pritom nižšia než na Slovensku. Podľa údajov Eurostatu dosahovala na konci vlaňajška úroveň 6,8 %, kým na Slovensku to bolo 11,5 %. Nejde teda o ľudí, ktorí by si doma nevedeli nájsť prácu, ale o kvalifikovaných pracovníkov, ktorí hľadajú vyšší príjem, než by dostali doma," vysvetľuje Holík.

Z krajín mimo EÚ sú najžiadanejší Ukrajinci, ktorí majú povesť pracovitých a šikovných ľudí. Ich zamestnávanie je však pomerne zložité pre legislatívne obmedzenia.

Skúsenosti firiem, ktoré zahraničných pracovníkov využívajú, sú pritom v drvivej väčšine prípadov pozitívne. Najväčšou výzvou je prekonanie jazykovej bariéry. "Preto klientom, u ktorých sme umiestnili pracovníkov zo zahraničia, poskytujeme aj koordinátora, ktorý zároveň funguje aj ako tlmočník. No vieme aj o firmách, kde na tlmočenie stačí strojový preklad s využitím smartfónu," približuje Holík.

Niektoré firmy majú už z predkrízového obdobia výhrady k pracovníkom z Bulharska. Vyčítajú im fakt, že konajú kolektívne a ak sa rozhodne odísť ich neformálny líder, odídu s ním všetci. Firma tak musí v krátkom čase za nich nájsť pomerne početnú náhradu.

"Vo všeobecnosti však so zahraničnými pracovníkmi problémy nie sú. Faktom ale je, že firmy by najradšej zamestnávali Slovákov, no tých nie je dostatok. Potvrdzujú to aj štatistiky ústredia práce. Kým vlani úrady práce evidovali necelých 22.500 voľných pracovných miest, dnes je ich už takmer 50.000," vysvetľuje Holík.

Je preto vysoko pravdepodobné, že počet zamestnancov zo zahraničia bude na Slovensku rásť aj v nasledujúcom období.

Otázne však je, dokedy bude Slovensko pre ľudí z cudziny zaujímavé, keďže po kvalifikovanej pracovnej sile je dopyt aj v bohatších krajinách, ktoré môžu zamestnancom ponúknuť vyššie platy. Ak klesnú jazykové požiadavky firiem z Nemecka, Rakúska, Švédska či Holandska, dá sa predpokladať výraznejší pohyb kvalifikovaných pracovníkov práve do týchto krajín. "Problém slovenských firiem z obsadzovaním voľných pracovných miest sa v takom prípade ešte zvýši," dodáva Holík.