Ostrov Svätá Helena má nevyužívané letisko za 350 miliónov eur

Obyvatelia ostrova Svätá Helena, ktorý sa nachádza v južnom Atlantiku, sa dožadovali 80 rokov vybudovania letiska. Teraz, keď ho majú, nemôžu ho využívať. Rovnako ako v roku 1815, keď na ostrov dopravili do vyhnanstva francúzskeho cisára Napoleona Bonaparta, môžu ho opúšťať a vracať sa domov len loďami. Informoval o tom portál denníka Die Presse.

Využívanie letiska za 350 miliónov eur znemožňujú silné vzdušné prúdy. A v dohľadnom čase sa na tomto fakte nič nezmení. Správa ostrova odložila jeho využívanie na neurčito.

Na ostrov, ktorý je britským zámorským územím, sa pošta dopravuje jedným z posledných parníkov britskej koruny.

Vzdušné prúdy znemožňujú odlety i pristávania lietadiel

Po dokončení letiska sa uskutočnili dva testovacie lety. Nevydarili sa. Vzdušné prúdy sú také nevyspytateľné a silné, že znemožňujú odlety i pristávania lietadiel. Ide tam o takzvaný scherwind. Je to silný vietor a smer prúdenia prudko mení v stotine sekundy. Pre lietadlá je veľkým nebezpečenstvom.

Juhoafrická spoločnosť Comair s Boeingom 737-800 sa musela pokúsiť o pristátie dvakrát, lebo sa silno odkláňal od pristávacej dráhy. Ďalšie pokusy sa už nerobili. O vybudovaní letiska na ostrove, ktorý by mohlo vďaka leteckému mostu navštevovať mnoho turistov, sa začalo reálne uvažovať po roku 2000. Správa ostrova sa už pripravovala na začatie stavby, ale finančná kríza v roku 2008/2009 projekt znovu odsunula. Až v roku 2011 bola podpísaná dohoda o jeho výstavbe.

S letiskom sa spájali nádeje na oživenie ekonomiky ostrova. Najmä pre vzdelaných ľudí neboli a nie sú na ostrove pracovné príležitosti. V rokoch 1998 až 2008 sa počet Saintanov, ako ich nazývajú, znížil z 5200 na 4300. Zakaždým, keď poštový parník opúšťa prístav, na palube odváža aj niekoľkých vysťahovalcov.

Letisko, ktoré stálo už 350 miliónov eur, namiesto rozpočtovaných 150 miliónov, však neumožňuje príchod predpokladaných 200.000 turistov ročne.

Jeho výstavba zasiahla silno do životného prostredia ostrova. Letisko potrebovalo rovnú plochu pre pristávaciu a odletovú dráhu. Aby ju stavitelia dosiahli, museli odstrániť dva kopce, zasypať jednu priehlbeň a postaviť viadukt. Takmer dva roky navážalo 19 nákladných áut na dráhu štrk, zeminu a kamenivo. Cement sa dopravoval z Namíbie. Výstavba letiska trvala štyri roky.

Hneď za rozjazdovou dráhou dlhou 1500 metrov sa nachádza 300 metrov hlboký zráz, ktorý by bol výzvou pre pilotov aj bez nepredvídaných poryvov vetra.

V pozadí takých chybných investícií sú veľmi optimistické odhady ich využívania cestujúcimi a niekedy aj právne záležitosti.

Predovšetkým Španielsko je bohaté na podobné investičné ruiny.