Horúčava môže na šoféra pôsobiť ako alkohol

Vysoké teploty vzduchu môžu mať na vodičov podobný účinok ako alkohol. Negatívny vplyv na reakcie majú už teploty okolo 35 stupňov Celzia. Po 90 minútach jazdy sa reakčný čas zhoršuje o 65 percent, čo je stav porovnateľný s účinkom, ktorý vyvolá 0,5 promile alkoholu v krvi.

"Mení sa srdcová frekvencia vodiča, môže stúpnuť až na rozpätie 94 - 125 úderov za minútu, pričom v normálnych podmienkach sa pohybuje 72 – 85 úderov. Zvýšená srdcová frekvencia spôsobuje nepokoj, trasenie rúk, zhoršenie dýchania a koncentrácie, ktorá je dôležitá na konštruktívne riešenie problémov počas cesty," vysvetľuje lekár Pavel Malovič.

Pri šoférovaní človek vypotí viac, ako je bežné, treba preto pamätať na dodržiavanie pitného režimu. "Už pri miernej telesnej aktivite straty dosiahnu tri litre a pri vodičských dlhých trasách, akými sú cesty na dovolenku, to môže byť aj štyri až päť litrov," upozorňuje Malovič.

Optimálny príjem tekutín je 0,8 litra za hodinu. Piť sa má priebežne, nie až keď človek pociťuje smäd. Vtedy sa už zásoby vody približujú k minimu. Nápoj by nemal byť príliš studený ani sladený. Nikotín a kofeín zvyšujú straty vody potením. Nedostatočný pitný režim ohrozuje najmä seniorov, u ktorých sa pocit smädu vekom znižuje.

S vysokými teplotami v aute môže pomôcť klimatizácia, odborníci však radia nastavovať ju opatrne. Pri vonkajšej teplote 30 stupňov by teplota v interiéri mala byť nastavená na 22 až 25 stupňov, aby pri vystupovaní nebol teplotný rozdiel taký veľký.

Netreba tiež zabúdať, že klimatizácia nielen ochladzuje interiér, ale aj znižuje vlhkosť a filtruje vzduch v aute, čo je dôležité pre alergikov. "Problém nastane pri nesprávnom nastavení teploty a prúdenia vzduchu. Prílišný chlad totiž spôsobuje negatívnu reakciu organizmu v podobe chorôb z prechladnutia, ako aj bolestí kĺbov – trpia ramená, kolená, lakte," zhrnul Malovič.