Nemecké automobilky chcú na prepravu využívať plachetnice

Koncern Volkswagen (VW) chce prepravovať svoje nové autá z Európy do Ameriky a v Amerike zmontované vozidlá zase prevážať na starý kontinent cez Atlantik plachetnicami. Informuje o tom portál nemeckej spravodajskej televíznej stanice N24. Kým sa do prvého plavidla umiestni do 2000 áut, treba prekonať ešte viaceré problémy.

Nákladná loď, ktorá nebude vypúšťať do ovzdušia nebezpečné splodiny, sa vo veľkej miere podobá na veľké plachetnice typu Passat, Pamir alebo výcvikový Gorch Fock. Štyri vysoké sťažne držia 20 plachiet. Ich celková plocha dosiahne 5000 štvorcových metrov.

Práca s plachtami počas plavby bude trvať námorníkom iba pár minút, kým v minulosti sa s nimi mocovali aj niekoľko hodín. Vďaka modernej technike bude posádka 180 metrov dlhého plavidla početne skromná. Plachetnica by mala dosahovať cestovnú rýchlosť 14 uzlov za hodinu (25 km).

Plavidlo projektu Ecoliner ako fyzický model ešte nejestvuje, možno ho vidieť len na počítačovej vizualizácii. Projekt zaujíma hamburskú námornú dopravnú spoločnosť Döhle. V sektore je jednou z najväčších na svete.

Jej prvými záujemcami o prepravu tovarov ekologickými plachetnicami nie sú okrajové firmy. Nemecký denník Welt chcel získať viac informácií o projekte Ecoliner od Volkswagenu ešte pred zverejnením Stratégie 2025, ale bod rokovania správna rada presunula na obdobie po letnej prestávke. Po nej sa bude diskutovať o ofenzíve v logistike koncernu.

Záujem o nákladné plachetnice majú aj automobilové koncerny BMW a Daimler. BMW je v elektromobilite o niekoľko kôl pred VW. Plavidlo s nulovou úrovňou emisií by bolo na sto percent vhodnou súčasťou stratégie aj mníchovského koncernu.

Nemecké automobilky prepravujú ročne po oceánoch vyše tri milióny automobilov. Naloďujú ich v prístavoch Emden a Bremerhaven. Väčšina áut smeruje do Severnej a Južnej Ameriky a na Ďaleký východ. Koncerny privážajú autá do prístavov starého kontinentu zo svojich závodov napríklad v Mexiku alebo na juhu Spojených štátov. Na prepravu využívajú lode, ktoré produkujú veľké množstvo emisií. Spaľujú totiž "bunkeröl", čo je odpadový produkt rafinácie ropy. Pri jeho spaľovaní sa uvoľňujú sadze, dusík, síra a oxid uhličitý.

Obchodné a výletné lode sú najväčšími znečisťovateľmi ovzdušia na svete, oveľa väčšími ako automobily. Pre životné prostredie je hustý ťažký olej čistým jedom, aj keď ho na šírom mori nikto nevidí.

Od roku 2020 sa má situácia radikálne zmeniť. Na obsah škodlivín pre lode začnú platiť prísne emisné normy. Námorné prepravné spoločnosti a iní vlastníci lodí v nich budú musieť spaľovať iné pohonné látky.

Spoločnosť Döhle prevádzkuje do 500 nákladných lodí, na ktorých sa po moriach plaví 6800 jej zamestnancov. "Definitívne v lete roku 2018 nasadíme prvú plachetnicu do prepravy vozidiel," uviedol to Uwe Köhler z firmy. Flotila by sa mala za päť rokov rozrásť na 15 až 25 veľkokapacitných plavidiel.

Konštrukcia veľkých nákladných plachetníc pochádza z Holandska. Spoločnosť Dykstra Naval Architects predpokladá, že prvé plachetnice budú mať ešte dieselové a aj elektrické motory. Ich druhá generácia už bude bez dieselového pohonu. Predpokladá sa, že také plavidlá prekonajú 80 % trasy vďaka vetru opierajúcemu sa do ich plachiet. Dopravné náklady na tieto plavidlá budú len zlomkom ceny za palivo, ktoré v súčasnosti spaľujú veľké nákladné lode, hoci prepravujú naraz až 4500 vozidiel.

V súčasnosti sa využívajú menšie nákladné plachetnice v príbrežných vodách Arábie a Ázie. Nepomenované francúzske lodenice zase stavajú turistické námorné plachetnice. Ochranárska organizácia Naturschutzbund Deutschland (Nabu) podporuje plány na stavbu veľkých nákladných plachetníc. Vedúci dopravnej politiky Nabu Dietmar Oeliger vyzval VW, aby realizáciu svojho zámeru už viac neodkladal. Kombinácia automobiliek, vývojárov a námorných dopravných spoločností ako partnerov totiž podľa neho vytvára dobrú šancu, aby sa plány rýchlo stali realitou.