Jednu z popredných osobností tajnej cirkvi hospitalizovali

Krčméry spolu s kňazom Vladimírom Juklom, ktorý zomrel minulý rok, stáli pri zrode sekulárneho inštitútu Spoločenstvo Fatima a organizovaní stoviek evanjelizačných spoločenstiev tzv. Krúžkov.

Kardinál Ján Chryzostom Korec v pondelok za svojho spolupracovníka v službe Cirkvi počas komunizmu obetoval súkromnú svätú omšu v Nitre.

Silvestra Krčméryho previezli do nemocnice v nedeľu 16. júna. V byte na Košickej bola ešte v tradičnom čase o 19:00 slávená pravidelná svätá omša pátrom Marekom z Kongregácie bratov tešiteľov z Marianky. Na konci bohoslužby zaznela Krčméryho obľúbená pieseň: "Ježišu Kráľu neba i zeme..." Za viac ako rok sa na svätých omšiach u neho vystriedalo viac ako 300 mladých ľudí.

Silvester Krčméry

Silvester Krčméry sa narodil 5. augusta 1924 v Trnave. Spolu s Juklom sa nezmazateľným spôsobom zapísali do histórie vzniku a pôsobenia podzemnej rímskokatolíckej cirkvi a masového hnutia nenásilného odporu veriacich proti komunistickej diktatúre na Slovensku.

Ich osudy sa prvýkrát spojili ešte počas vojny v spoločenstve Rodina. Spoločne organizovali hnutia laického apoštolátu, tzv. katolíckej akcie, čo bolo dôvodom ich prvého zatknutia Štátnou bezpečnosťou v roku 1946.

Obaja strávili vo väzení viac ako 13 rokov, pričom boli vystavení rôznym formám mučenia. Po prepustení z väzenia v polovici šesťdesiatych rokov zažili sklamanie, zistili, že Slováci si na komunizmus už zvykli. Napriek tomu v roku 1966 založili prvý vysokoškolský krúžok tajnej cirkvi a venovali sa evanjelizácii vysokoškolákov.

Koncom sedemdesiatych rokov už existovala tajná cirkev ako organizovaná sieť po celom Slovensku. K verejným akciám sa odhodlali až v roku 1984 v Šaštíne a v roku 1985 počas tzv. mierových slávností na Velehrade. Vtedy prítomní vypískali predstaviteľov oficiálnej moci.

Vyvrcholením činnosti tajnej cirkvi bola púť v Nitre v roku 1988, kedy na nočnú pobožnosť prišlo viac ako 100-tisíc mladých ľudí. Na tejto púti sa prvýkrát objavila aj slovenská zástava.

Po dvadsiatich rokoch masa ľudí prvýkrát verejne spievala pieseň „Kto za pravdu horí.“ Aj po Nežnej revolúcii naďalej kráčali po svojej línii a kriticky sledovali politické dianie.