Medailové úspechy slovenských športovcov v rokoch 1896 - 2012

Športoví reprezentanti samostatnej Slovenskej republiky (SR) sa prvýkrát predstavili na letných olympijských hrách v roku 1996 v americkej Atlante. Športový svet si zhodou okolností v tom čase pripomínal aj storočnicu novovekých olympijských hier (1896). Slovenskú výpravu tvorilo 71 športovcov a na otváracom ceremoniáli niesol slovenskú vlajku zápasník Jozef Lohyňa.

V Atlante začal svoju úspešnú olympijskú kariéru Michal Martikán, ktorý vtedy ako 17-ročný získal vo vodnom slalome (C1) svoju prvú zlatú olympijskú medailu. Úplne prvú olympijskú medailu v ére samostatnosti SR vybojoval strelec Jozef Gönci, ktorý si 25. júla 1996 v ľubovoľnej malokalibrovke vystrieľal bronz. Medailovú bilanciu z Atlanty skompletizoval kanoista Slavomír Kňazovický (C1, 500 m), ktorý ukoristil striebro.

O štyri roky neskôr na olympijských hrách v austrálskom Sydney získali Slováci jednu zlatú, tri strieborné a jednu bronzovú medailu. Bratia Peter a Pavol Hochschornerovci vybojovali svoje prvé olympijské zlato (vodný slalom, C2). Plavkyňa Martina Moravcová vyplávala dve strieborné (100 m motýlik a 200 m voľný spôsob). Vodní slalomári Michal Martikán (striebro v C1) a Juraj Minčík (bronz v C1) sa zaslúžili o historický moment tým, že prvý raz v histórii stáli na olympijskom stupni víťazov v individuálnej disciplíne dvaja Slováci.

V roku 2004 na OH v gréckych Aténach obhájili zlato bratia Peter a Pavol Hochschornerovci. Kajakárka Elena Kaliská sa stala prvou Slovenkou, ktorá získala olympijský titul. Strieborné medaily pridali Martikán a džudista Jozef Krnáč. V Aténach sa úspešne - bronzovo - predstavil aj štvorkajak v zložení Richard Riszdorfer, Michal Riszdorfer, Erik Vlček, Juraj Bača. Bronzovú medailu si z Atén priniesol aj Gönci.

Zatiaľ najúspešnejšie boli pre Slovensko OH 2008 v Pekingu (Čína). Zlato obhájili Bratia Hochschornerovci, Elena Kaliská a svoju druhu zlatú medailu vybojoval aj Martikán. Štvorkajak v zložení bratia Riszdorferovci, Vlček, Juraj Tarr sa posunul o priečku vyššie, dosiahol striebro. Svoju prvú striebornú olympijskú medailu získala aj strelkyňa Zuzana Štefečeková v trape. Jediný bronz vybojoval zápasník voľnoštýliar David Musuľbes, prvý športovec pochádzajúci zo zahraničia, ktorý získal olympijskú medailu pre Slovensko.

Z OH 2012 v Londýne sa slovenská výprava prvýkrát vrátila bez zlatej medaily. Martikán však dosiahol bronz, čím sa stal prvým mužom v histórii OH, ktorý stál na stupni víťazov na piatich hrách za sebou v tej istej individuálnej disciplíne. Bratia Peter a Pavol Hochschornerovci získali bronz a štafetu najúspešnejšieho športu prevzali od vodných slalomárov strelkyne, Štefečeková (striebro) a Danka Barteková (bronz).

Medailové olympijské úspechy športovcov slovenskej národnosti siahajú aj do čias Rakúsko-Uhorska a bývalého Československa.

Už v roku 1896 na aténskych hrách získal bronzovú medailu atlét (beh na 100 m) Alojz Sokol (Alajos Szokolyi, v matrike je zapísaný ako Aloysius Joannes Szokol). Najúspešnejším rakúsko-uhorským olympionikom slovenskej národnosti bol plavec Zoltán Halmaj, ktorý na troch olympiádach získal 2 zlaté, 4 strieborné a 1 bronzovú medailu. Olympijským víťazom (Štokholm, 1912) sa stal aj strelec Alexander Prokopp, rodák z Košíc.

V ére bývalého Československa sa do povedomia olympijského športového sveta zapísali slovenskí športovci ako napríklad boxer Július Torma (zlato, Londýn 1948), boxer Ján Zachara (zlato, Helsinski 1952), dráhový cyklista Anton Tkáč (zlato, Montreal 1976), atlét Jozef Pribilinec (zlato v chôdzi na 20 km, Soul 1988) či tenista Miloslav Mečíř (zlato, Soul 1988).