Ročný pokles ľudí v regionálnych autobusoch o 2-3 % je dlhodobý trend

Pokles cestujúcich v prímestských autobusoch o 2 až 3 % ročne je na Slovensku podľa Zväzu autobusovej dopravy (ZAD) dlhodobým trendom. Dôvodom je podľa šéfa zväzu Petra Sádovského predovšetkým zvyšovanie životnej úrovne, čo so sebou prináša nákup osobných automobilov.

"Voľakedy mala rodina jedno auto, ak vôbec, a dnes majú rodiny vo vyspelejších regiónoch dve autá a aj viac," priblížil Sádovský pre TASR. Presunom ľudí do áut trpí podľa neho nielen prímestská autobusová doprava, ale aj verejná doprava ako celok. "Vývoj počtu cestujúcich je však rôzny podľa regiónov," doplnil. Do určitej miery bolo treba podľa neho s poklesom počtu cestujúcich za posledných 25 rokov počítať.

Komplexné údaje o celkovom poklese cestujúcich v prímestských autobusoch za posledných desať rokov však zväz nemá, keďže vývoj počtu cestujúcich je rôzny podľa regiónov. "Závisí aj od rozpočtových preferencií alebo možností objednávateľa, niekde sa výkony redukujú, niekde aj navyšujú," opísal Sádovský. Prímestskú autobusovú dopravu si totiž od dopravcov objednávajú jednotlivé vyššie územné celky. "Bratislavský kraj, napríklad, spravil aktívnu ponuku do integrovanej dopravy a objednané výkony asi pred dvoma rokmi mierne navýšil," doplnil šéf zväzu.

Štátni analytici v priebežnej správe o revízii výdavkov v doprave, ktorú vypracovali v rámci projektu Hodnota za peniaze, vyčíslili, že medzi rokmi 2006 až 2012 klesla ponuka autobusov v prímestskej doprave o 1 %, zatiaľ čo dopyt po takomto druhu dopravy klesol o 45 %. Dotácie do autobusovej dopravy pritom podľa analytikov v roku 2011 dosiahli 109 miliónov eur. V porovnaní s rokom 2006 to znamená nárast o 79 %.

Preplácanie výkonov dopravcov krajmi podľa Sádovského závisí od nákladov a tržieb. "Ceny cestovného sa nemenia často, spravidla raz za pár rokov a zaostávajú za rastom nákladov," priblížil. Poklesom cestujúcich a s tým spojenými nižšími tržbami, teda môže podľa neho strata narastať.

Ďalším faktorom nárastu dotácií do prímestskej dopravy sú podľa neho investície do infraštruktúry a kvality cestovania, ktoré sa museli uskutočniť. "Skúsme si spomenúť, ako vyzerala prímestská autobusová doprava a autobusové stanice pred 15 - 20 rokmi. Dnes máme moderný autobusový park a množstvo zrekonštruovaných alebo aj novo postavených staníc," zhodnotil.

Verejná doprava je zároveň podľa neho v každom rozpočte jedna z najvýraznejších položiek. "Ak sa porovnávame s inými vyspelými krajinami, tak slovenské dopravné spoločnosti sú stále lacnejšie ako dopravcovia v iných západných krajinách, pričom kvalitou dopravy sa približujeme," dodal Sádovský.

Verejná doprava na Slovensku podľa neho potrebuje kombináciu dobrej ponuky, ale aj určitých reštrikcií. Napríklad parkovaciu politiku, zákaz státia na chodníkoch a podobne. "Jednou cestou dopredu môže byť napríklad integrovaná doprava," vysvetlil.

V Trenčianskom kraji klesol počet cestujúcich prímestskými autobusmi

Autobusy prímestskej autobusovej dopravy v Trenčianskom samosprávnom kraji (TSK) prepravili v minulom roku o vyše 990 000 cestujúcich menej ako v roku 2014. V porovnaní s rokom 2013 bol počet prepravených cestujúcich nižší o viac ako 2,5 milióna. Príspevok kraja na vykrytie straty zmluvným prepravcom (SAD Trenčín, SAD Prievidza) bol v minulom roku o 1,86 milióna eur nižší, ako v roku 2014.

Ako TASR informovala vedúca oddelenia komunikácie a medzinárodných vzťahov Úradu TSK Jana Paulínyová, v minulom roku sa autobusmi v TSK prepravilo 23,758 milióna osôb, kraj zaplatil zmluvným prepravcom takmer 17,5 milióna eur. „Pokles prepravených osôb od roku 2006 predstavuje 45 %, v minulom roku medziročne klesol počet cestujúcich o 4,5 %, čo je menej ako v predchádzajúcom roku,“ uviedla Paulínyová s tým, že zníženie príspevku na služby vo verejnom záujme v prímestskej autobusovej doprave v roku 2015 je výsledkom pracovných rokovaní s dopravcami, iniciovalo ich vedenie TSK.

TSK sa podľa nej nestotožňuje s názorom, že samosprávne kraje nedisponujú údajmi od dopravcov. „TSK má v zmluvách o službách vo verejnom záujme podmienku predkladať analýzy. Kraj pri tvorbe rozpočtu analyzuje výšku ekonomicky oprávnených nákladov, výšku tržieb z cestovného, ktoré sú podkladom pre stanovenie výšky príspevku pre príslušný rok. Kraj pre potreby spracovania analýzy disponuje potrebnými údajmi od zmluvných dopravcov,“ doplnila Paulínyová.

Optimalizačné riešenia podľa nej nenachádzajú pochopenie u cestujúcej verejnosti a situáciu nemožno považovať za trvalo udržateľnú vzhľadom na výšku príspevku župy. Aj napriek snahe kraja motivovať cestujúcu verejnosť, neustále stúpa trend využívania individuálnej dopravy.

„TSK prijal viacero opatrení, ktorými chce prilákať cestujúcich. Zvyšuje kvalitu cestovania a prispieva na zľavnené cestovné. Atraktivitu cestovania zvýšil kraj zavedením wifi pripojenia v spojoch, zavedením aplikácie mojbus.sk, ktorá poskytuje aktuálne informácie o spojeniach, momentálnej polohe autobusu, presnom čase odchodu a príchodu i prípadnom meškaní. TSK zaviedol nulté tarifné pásmo v obciach, zjednotili sa zľavnené podmienky v rámci TSK a Žilinského samosprávneho kraja, zaviedla sa tarifa pre seniorov nad 70 rokov, ktorí platia 0,35 eur za každých 25 kilometrov a podobne,“ zdôraznila Paulínyová.