Juraj Jakubisko vydáva autobiografiu Živé striebro

Ako vysvetlil ešte v máji na narodeninovej oslave, pri výbere názvu sa inšpiroval svojou mamou. "Živé striebro hovorievala mamička, keď sa rozbil teplomer a rozkotúľali sa guľôčky ortuti. Tak ja som sa odkotúľal z prostej dediny v horách cez tie Košice a Bratislavu do Prahy a potom možno do sveta," vysvetlil vtedy v rozhovore pre portál iDnes.cz.

Fanúšikovia sa v Živom striebre dočítajú o Jakubiskovom rodnom Kojšove, vojne, strednej umeleckej škole v Bratislave či štúdiu réžie na pražskej FAMU, ale aj o jeho kolegoch a láskach.

Snímky Juraja Jakubiska sa vyznačujú osobitou poetikou, bizarnosťou i hravosťou. Úspech zaznamenal už jeho prvý hraný celovečerný film Kristove roky (1967). Medzi jeho najznámejšie diela patria Nevera po slovensky (1980), Tisícročná včela (1983), Perinbaba (1985), Sedím na konári a je mi dobre (1989), Nejasná správa o konci sveta (1997), Post Coitum (2004) či Bathory (2008). V roku 2003 Jakubiskovi udelili štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy. V súčasnosti pripravuje nakrúcanie veľkofilmu Slovanská odysea.

Informácie pochádzajú od marketingovej manažérky Albatros Media Lucie Hlubeňovej a z archívu agentúry SITA.