Experti skepticky hodnotia japonské opatrenia na podporu ekonomiky

Japonská vláda schválila minulý týždeň program na podporu ekonomiky v celkovej hodnote 13,5 bilióna JPY (119,76 miliardy eur). Podľa expertov je však mnoho signálov, že nová štátna podpora konjunktúry v tretej najsilnejšej ekonomike sveta prinesie len málo úžitku – rovnako ako 25 rovnakých programov v minulosti. Informuje o tom portál rakúskeho denníka Die Presse. Spolu s predpokladanými súkromnými investíciami a dotovanými úvermi sa môže suma vyšplhať až na 28,1 bilióna JPY. V eurách ide o gigantickú sumu 249,27 miliardy eur.

Peniaze sa investujú podľa tradičného keynesiánskeho vzorca. Viac ako polovica z nich sa venuje na budovanie infraštruktúry, napríklad na zrýchlenie výstavby železničných tratí. Spojenie Tokia s Osakou prostredníctvom superexpresov má byť zrealizované do roku 2037, o osem rokov skôr, ako sa doteraz plánovalo. Z programu na druhom mieste sa potom najviac poskytne na sociálnu oblast. Ľudia s nízkymi príjmami dostanú na ruku po 15.000 JPY s cieľom podporiť spotrebu.

Vládne balíčky

Celkovo sú detaily programu hmlisté. Analytici však najnovšie opatrenia kabinetu Šinzóa Abeho označujú za „politiku titulkov“. Ide o pokus veľkým programom dať rastové podnety ekonomike. Japonský hrubý domáci produkt (HDP) by mal vzrásť o 1,3 %, ale neuvádza sa časové obdobie, v ktorom sa výsledok dosiahne. Americká tlačová agentúra Bloomberg uviedla, že tento rok by mal prírastok HDP dosiahnuť 1 % a v nasledujúcom roku 0,25 %. V Japonsku sa súčasný hospodársky rok skončí 31. marca.

Pohľad do minulosti vládnych ekonomických balíčkov napovedá, že skeptici budú mať zrejme znovu pravdu. Japonsko sa od krachu svojej burzy v roku 1990 nachádza v dlhodobej kríze. Odvtedy každá vláda najmenej raz ročne prišla so štátnou podporou ekonomiky. Platenie úrokov prakticky zaniklo už pred 20 rokmi. V analýze americkej investičnej banky Goldman Sachs sa stimulačný efekt v 18 z 25 programov vyparil do mesiaca.

HDP na obyvateľa Japonska v rokoch 1990 až 2014 rástol priemerne o 0,8 %, kým v Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), ktorú tvoria priemyselné krajiny sveta, bol 1,4- %. Programy majú jediný výrazný vplyv len na rast štátneho dlhu. Kým pred štvrťstoročím verejný dlh Japonska bol 60 % HDP, vlani na konci roka dosiahol 230 %.

Pôžičky od domácich investorov

Fakt, že sa krajina ešte nezrútila, súvisí s tým, že si vláda požičiava peniaze hlavne od domácich investorov. Istým spôsobom sú prinútení, aby veľkú časť svojich finančných prostriedkov investovali do dlhopisov ústrednej tokijskej vlády.

Mnoho publikácií medzinárodných organizácií obsahuje rady, ako sa Japonsko môže dostať zo slepej uličky, v ktorej sa ekonomicky nachádza.

David Lipton, zástupca generálnej riaditeľky Medzinárodného menového fondu (MMF) nedávno konštatoval, že štátne miliardy na podporu ekonomiky majú efekt len vtedy, ak idú s nimi ruka v ruke štrukturálne reformy.

Obyvateľstvo je prestarnuté

OECD uviedla súčasné najväčšie problémy krajiny vychádzajúceho slnka. V prvom rade ide o prestarnutie obyvateľstva. Krajina má teraz okolo 100 miliónov obyvateľov. Do roku 2050 ich má pribudnúť len 20 miliónov. Počet ľudí nad 65 rokov sa zvýši zo súčasných 25 % na 40 %. Počet ľudí v produktívnom veku klesne zo súčasných 80 na 50 miliónov.

Pre Európu je pohľad na Japonsko poučný nielen preto, že krajina je naším dôležitým obchodným partnerom. Treba vidieť, že EÚ od burzového krachu v roku 2008 smeruje do rovnakých vôd, v akých sa Tokio nachádza štvrťstoročie. Európa trpí „japonskou chorobou“ a pokúša sa ju liečiť rovnakými prostriedkami.