P. Pellegrini: Slovensko chce eurofondy aj po roku 2020

Aj keď sú eurofondy doplnkovým zdrojom financovania potrieb členských štátov Európskej únie, predstavujú významný zdroj podpory rozvojových aktivít v slovenských regiónoch, ktoré by sa bez nich len ťažko realizovali. Upozornil na to dnes Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu.

V oblasti dopravy sa od roku 2007 peniaze zo štrukturálnych fondov použili napríklad na 130 kilometrov nových úsekov diaľnic a rýchlostných ciest, 660 kilometrov zmodernizovaných ciest prvej triedy, 79 kilometrov zmodernizovaných železníc, 100 nových a zmodernizovaných vlakov, 78 nových električiek a 120 nových trolejbusov.

V rámci životného prostredia išli eurofondy v posledných rokoch na 330 kilometrov nových rozvodov pitnej vody, 1540 kilometrov nových kanalizačných sietí, 330 vybudovaných a zmodernizovaných zariadení na triedený zber odpadov, 138 opatrení na ochranu pred povodňami či 130 projektov zameraných na ochranu ovzdušia.

Vytvorený bol tiež národný povodňový varovný a predpovedný systém. „Financie z fondov EÚ mali nezanedbateľný význam pri podpore vzdelávania, výskumu a vývoja v našej krajine. Rovnako možno oprávnene konštatovať, že eurofondy za posledné desaťročie významne pomohli k zvýšeniu konkurencieschopnosti a hospodárskeho rastu SR,“ zhodnotil úrad.

Na programové obdobie 2014 až 2020 boli Slovensku pridelené finančné prostriedky zo zdrojov EÚ v celkovej výške 15,34 miliardy eur. Počas svojho predsedníctva v Rade EÚ začne diskusiu o budúcej podobe politiky súdržnosti únie po roku 2020.

„Význam politiky súdržnosti, vývoj hospodárskej situácie v EÚ a koncentrácia aktivít legislatívneho a nelegislatívneho charakteru predstavujú vhodnú príležitosť na reflexiu tejto politiky EÚ a začiatok diskusie o viacročnom finančnom rámci po roku 2020,“ uviedol podpredseda vlády pre investície a informatizáciu Peter Pellegrini (Smer-SD).

Slovenskú republiku označil za významného prijímateľa prostriedkov politiky súdržnosti a jej využívanie má byť najväčšou štruktúrovanou verejnou investíciou v krajine. Význam politiky súdržnosti sa podľa neho naplno prejavil v zmiernení dosahov globálnej hospodárskej a finančnej krízy na slovenskú ekonomiku, ktorej negatívny efekt bez využitia finančnej podpory z eurofondov by bol výrazne vyšší, a to hlavne na trhu práce.

„Na základe odhadov ekonometrického modelu čerpanie z fondov EÚ umožnilo do roku 2014 vytvoriť v podmienkach SR takmer 80.000 dodatočných pracovných miest,“ vyčíslil Pellegrini.

Ako dodal, dnes už na Slovensku pravdepodobne neexistuje obec či mesto, ktorého rozvoj by nebol podporený z eurofondov. Ich využívanie podľa neho pozitívne ovplyvnilo tvorbu pridanej hodnoty vo všetkých sektoroch hospodárstva, ako aj vo všetkých regiónoch.