Grigar po 5. mieste nesmútil: Aspoň mám motiváciu do budúcnosti

Zostávali len dve bránky do konca a Slovensko sa mohlo tešiť z premiérového zlata na olympiáde v Riu de Janeiro. No práve záverečné dve prekážky sa stali pre Jakuba Grigara osudné a nakoniec ho pripravili o akúkoľvek medailu. Skromný mladík však nesmútil, ako hovorí: "práve v tom je ten náš vodný slalom pekný".

Ešte len devätnásťročný pretekár pri svojej olympijskej premiére rozhodne nesklamal. Kvalifikáciou preplával bez väčších problémov, semifinále suverénne vyhral a dlho to vyzeralo, že ho nik nezdolá ani vo finále. Náročný program si však vybral svoju daň, ubral potrebné sily a tak prišli chyby. "O zlato som prišiel v posledných dvoch bránach, pretože som bol už so silami fakt na konci. Tie dva valce sa mi tam nepríjemne zavreli a už som to vôbec nenadskočil, nemal som to z čoho vytiahnuť. To bola najväčšia chyba," opísal rozhodujúci moment.


Po nej hneď vedel, že je zle, no netušil ako je na tom s časom a že dovtedy bol jasný líder. To si pozrel až po prechode cieľom. "Po tej prvej bránke som si povedal: 'toto nebolo ani náhodou dobré'. Dovtedy som však vôbec nevnímal, ako som na tom. Sústredil som sa len na trať a čas som videl, až keď som prešiel cieľ. Aj to dokazuje, že náskok v slalome nemusí znamenať vôbec nič. Môžete viesť o tri sekundy na predposlednej bránke, no poslednú miniete a je to. V tom je ten náš slalom pekný."

Mladík, z ktorého srší optimizmus a dobrá nálada, nestratil pozitívny prístup ani po nevydarených pretekoch a hneď si naň našiel aj dôvod. "Ale áno, som spokojný, aj keď je tam zároveň trochu sklamanie a chyby zamrzia. No aspoň mám motiváciu dostať na ďalšie olympijské hry a zabojovať o medailu tam," povedal s úsmevom: "Taký je život, raz sa darí, raz nie. Dnes to nevyšlo, ale nemrzí ma to až tak. Som zdravý, mám dobrú rodinu, frajerku, mám kde bývať a som proste šťastný."

Rodina ho prišla podporiť aj priamo do Ria, konkrétne otec Richard Grigar. "Myslím si, že sa teší. Nikto nečakal, že sa v devätnástich rokoch dostanem takto ďaleko. Myslím si, že ako správny rodič ma nemá rád preto, ako jazdím, ale preto, že som jeho syn." Kvôli návšteve otca a taktiež svojho veľkého vzoru Michala Martikána na tribúne si pred štartom tentokrát odpustil "srandičky". "Oni to nemajú veľmi radi, tak som si tie gestá nechal radšej schované."

K dobrej nálade mu pomáhala aj hudba. Po semifinále sa išiel nachvíľu natiahnuť do postele a nechal sa unášať rytmami jamajského reggae od legendárneho Boba Marleyho. "Pomohol mi pred finále, bol som celkom dobre oddýchnutý a naladený, až kým som sa nedostal na štart. Potom som sa sústredil už len na tie bránky," a dodal, že na svojho obľúbenca nedá dopustiť ani po finále. "S Bobom proste treba ostať."