Odmeňovaním detí vychovávame neslobodných ľudí, ktorí nevedia, čo chcú

Takýchto viet počúva množstvo detí počas svojho detstva, a nie len počas neho, príliš veľa. V snahe motivovať dieťa k činnosti, ktorú od neho vyžadujeme, alebo ho motivovať k správaniu, ktoré od neho chceme, často úplne ničíme jeho prirodzenú motiváciu. Takto rozbíjame v dieťati to najdôležitejšie, čo sa v ňom prirodzene nachádza. Najväčší zdroj úspechu - vnútornú motiváciu. Z takéhoto dietaťa potom vyrastie človek, ktorý neustále očakáva vonkajšiu pochvalu, je ochotný robiť niečo iba za niečo a vnútorne ostáva prázdny. Pretože vonkajšie motivátory ako peniaze, úspech, uznanie… nenaplnia jeho osobnosť dostatočne.

Ak sa dieťa naučí fungovať na základe princípu odmien, bude tieto odmeny neustále očakávať a v dospelosti ešte oveľa intenzívnejšie. Rozhodovanie takéhoto človeka, potom prebieha v zmysle: Čo za to získam? Problémom je, že za veľa vecí, ktoré robíme nezískame ihneď nič. Nedokážeme vyčísliť okamžitý prínos, a tak sa veľa činností vzdáme. Nie je náhoda, že množstvo ľudí potom očakáva rýchly úspech, rýchlu slávu a podobne. Ostávajú sklamaní, demotivovaní a nenachádzajú zmysel toho, prečo by mali vôbec niečo robiť.

Rovnaký dopad sledujeme u schopnosti rozhodnúť sa, čo človek v živote chce. Odmeňovaním manipulujeme dieťa k istému správaniu. Postupne v ňom zabíjame schopnosť rozhodnúť sa, čo chce. Prestáva vyhodnocovať, či danú vec samo potrebuje, alebo danú činnosť túži robiť. Je zaslepený odmenou, ktorá mu nedovolí slobodne sa rozhodnúť. Spravíme si z neho psíka, ktorý naháňa umelú kosť na špagáte.

Spolu s odmenami idú v ruka v ruke i tresty. Trestanie dieťaťa má veľmi tenkú hranicu medzi prínosom a vytvorením celoživotného strachu. V škole som dostal päťku z diktátu a doma výprask, nepočúvol som otca, skočil som do mláky a otec skočil po mojej novej hračke… Myslím, že takýchto príbehov máme každý viac. Takto naviažeme u detí na činnosť, za ktorú boli trestané, negatívne emócie v podobe strachu. Strach je jedným z najväčších paralyzátorov našich životov. Paralyzuje náš prefrontálny kortex, čo je predná časť mozgu, ktorú využívame na vedomé uvažovanie. Niet potom divu, že drvivá väčšina ľudí sa bojí zlyhania, bojí sa spraviť chybu. V snahe nezlyhať človek potláča vlastnú osobnosť, klame, schováva sa, podceňuje sa a vytvára si množstvo komplikovaných situácií. Keď sa vynorí situácia, za ktorú sme boli trestaný alebo situácie, ktoré sú podobné a náš mozog si ich spojil, naše podvedomie vsunie do hry strach, ktorý naviazal na tieto situácie, naše vedomé uvažovanie ostane paralyzované a vybehnú naučené podvedomé vzorce. Tie v jednoduchosti vyhodnotia, že táto činnosť = strach => ohrozenie => útek. Mozog urobí všetko preto, aby nás ochránil a strach je jednoznačne ohrozenie človeka. Potom sa netreba čudovať, že do množstva situácií ani nevstúpime, bránime sa im, nie sme priebojný, nevieme si zastať svoj názor… Celé to má množstvo iných dopadov.

Často trpí nedostatkom z odmeňovania a trestania celý herný priemysel. Sú vymyslené pútavé, krásne hry, ale majú veľkú nevýhodu. Zbierate tu životy, alebo ich strácate. Keď spravíte chybu o niečo prídete. Veľmi málo hier je vystavaných tak, aby sa dieťa hralo a jeho motiváciou bola radosť z prekonávania seba, radosť z nového poznania. Rovnako je tu veľmi tenká hranica, kedy sú takéto hry v konečnom dôsledku prínosné. Najnovšie sa na trhu objavila slovenská hra, ktorej cieľom je oboznámiť deti s číslami od 1 po 10 - Dora is counting to 10, ktorá je dostupná na Appstore. V hre nenájdete žiadne odmeňovanie. Ak spraví dieťa chybu, jednoducho sa mu tá istá úloha zopakuje, kým ju neurobí správne. Rovnako je hra inšpirovaná jedinou ucelenou metódou výučby matematiky a to Hejného metódou. Sú to originálne zvuky a zaujímavá grafika. Tvorcovia uvádzajú, že dieťa sprevádza snaživá myška Dora, čím podčiarkujú potrebu budovania snahy u dieťaťa. Na rozdiel od mnohých iných hier, kde je často hlavný hrdina - múdry, šikovný, inteligentný a podobne. Za celou hrou stojí zaujímavý koncept ekosystému vzdelávacej aplikácií, čím sa tvorcovia snažia vybudovať paraleru k existujúcemu vzdelávaciemu systému. Viac o ich myšlienkach sa môžete dozvedieť na www.bedots.eu

Dieťa musí pochopiť, prečo danú aktivitu robiť, má byť odmeňované za snahu, lebo k akémukoľvek cieľu ho vždy dostane jeho snaha, nie jeho talent. Je potrebné mu vysvetliť, čo jeho konanie môže spôsobiť, ponúknuť mu možnosť na výber. Učiť ho, že darovať veci môžeme len preto, že chce niekomu urobiť radosť. Budovať v ňom vnútornú motiváciu v podobe radosti z toho, čo robí. Motivovať ho prekonávať sám seba. Učiť ho rozhodovať sa, uvažovať nad možnými alternatívami, dopadmi týchto alternatív a vybrať si z možností tú svoju, ktorá najviac zodpovedá jeho vlastnej osobnosti. Viac o odmeňovaní a trestaní sa môžete dozvedieť z nasledovnej prednášky uznávanej českej psychologičky Jany Nováčkovej.